Armies of Exigo

Bicykle a športové vybavenie

Dávno v pamätnom roku 2002 uzrela svetlo sveta božská hra Warcraft 3, kombinujúca stratégiu a RPG, čo je koláč nevídaných chutí. Odvtedy sú všetky hlavne fantasy stratégie viac-menej kópiami Warcraftu 3. Preto sa ani v recenzii na Armies of Exigo, hre od našich maďarských susedov, nevyhnem zrovnávaniu s W3.

Výrobca: Black Hole Games
Požiadavky: CPU 1,8 GHz, 512 MB RAM

V Ríši vládne chaos. Po mnohých rokoch temna konečne premohli hrozbu Beštií, ale tie sa zase vrátili, aby zničili ľudskú rasu a s nimi len tak mimochodom aj elfov a trpaslíkov. Vrchný arcimág a zároveň aj vládca Ríše, Alric de Rei sa vydáva do Morgothu, kde sa má rozhodnúť o osude ľudstva. Hra by veľmi rýchlo skončila ak by Alric po 4. misii beštie hneď rozdrvil, a tak aj keď v Morgothe padlo vojsko beštii, ich sily sú mnohonásobne početnejšie a v úzadí stojí ešte starobylá rasa Padlých ( Fallen).

36 misií, z toho osem za každú rasu + niekoľku medzihier a filmečkov, ktoré sú krásne ako od Blizzardu, to je naozaj slušná porcia, priemernému hráčovi zaberie asi 30 hodín.
Postupne sa hra odomyká pre všetky tri rasy, ako sme zvyknutí z Warcraftu. Najprv sa nám dostane do rúk Ríša, čo je vlastne akási alternatíva Aliancie. Ríša je defenzívne založená – obranné veže, silné budovy. Ich jednotky tvoria elfí lučistníci a kňazi, vojaci, jazdci, mágovia, trpasličie technické stroje a fénixovia. Potom prídu na radu tajomní Padlí.Ich budovy sa dajú stavať len na skazenej pôde a ich jednotky sú hmyzoidné a nemŕtve, typickí Nemŕtvy z Warcraftu. Nakoniec sa zmocníme beštií, ktorých jednotky sú asi najlepšie vybalancované. Bersekery, čarodejnice, trolovia, skřeti, zlobri, jašterí ľudia a všemocné draky. Architektúra a jednotky (ak by boli viac do zelena) akoby z oka vypadli orkom. Naozaj ťažké sústo pre recenzenta, keď mu väčšina jednotiek pripadá okopírovaných.

Misie sú dvojho charakteru, buď sa stavia základňa a potom likviduje oponent alebo sa likviduje bez základne. Aj keď sú tu misie preveď hrdinu na to a to miesto, ochráň toho, preži po 30 minút nepriateľské nájazdy. Primitívny koncept nie? Omyl! K zdanlivo jednoduchému cieľu vedie zapeklitá cesta, nie že by to bolo až tak náročné, ale hra ponúka k cieľu nejasné a komplikované riešenia. Napríklad ma dostala misia za Padlých, kde som mal zlikvidovať základne beštií. Delila nás od seba rieka. Útok zo vduchu bol nemožný, kvôli hustej koncentrácii obranných veží a z podzemia (o tom o chvíľu) neviedla na druhú stranu žiadna cesta. Riešenie: kúzelný Chodec Prázdnoty musel zmeniť svoju podobu na Hľadača (dokáže sa premiestniť na ktorékoľvek miesto na mape) potom prejsť za základne súpera, zmeniť sa naspäť a vyvolať, za pomoci ďaľšieho Chodca dimenzionálnu bránu, cez ktorú sa jednotky dostali na druhú stranu. Ufff, toto ma skoro dostalo.

AoE sú vôbec prvou hrou, ktorá zaviedla dvojposchodovú mapu. Namiesto jednej minimapy, sú tu dve, takto sa pred hráčmi otvárajú nečakané strategické možnosti – v baniach pod zemou narušiť súperovi zásobovania, využiť ho vo svoj prospech, prekopať sa za jeho základňu a prekvapiť ho a množstvo ďaľších. Nepochybujem, že v multiplayeri si hráči vytvoria mnoho vlastných techník s využitím druhej minimapy.
Čoby to bola za stratégia, ak by v nej neboli aj hrdinovia? Tu sú, je ich ako rýb na Sahare a vlastne sú úplne nanič. Taký hrdina má možno 2x viac života ako normálny vojak, ale to je všetko. Špeciálne schopnosti hrdinu má aj tak každý radový mág, plus dvojnásobok manny k tomu, neexistuje ani žiadny RPG systém. Hrdinovia sú v AoE len príťažou, kedže väčšina misií má zadanie: Alric, Vangarath, Fero Lakatoš J… musí prežiť. A hrdinovia majú nebezpečnú tendenciu klásť hlavy rovno pod kyj mohutného zlobra. Misia už skoro vyhraná len hrdina umrie tesne pred koncom a ja som nepoužil save 2 hodiny (_§!“!@!!!.;!).

Grafická stranka je naozaj vypracovaná, najmä modely jednotiek a kúzla sú úchvatné, však posúďte priložené obrázky. Na grafiku sa možno autori aj dosť sústredili a na koncepciu už zrejme nemali čas, tak zmenili pár modelov z Warcraftu a ajhľa máme tu AoE. Niežeby som im to vytýkal, ja aj tak už hodnotím každú fantasy RTS podľa Warcraftu. Je očividne ťažké vymyslieť niečo nové.
Okrem kampane sa dá AoE hrať aj v skrimishi, po LANe a samozrejme internetu až v ôsmich hráčoch, ale komunita okolo AoE je dosť mizivá, vzhľadom na to, že na internete sa dá zahrať Battle for Middle Earth alebo vstúpiť do sveta Warhammeru 40 000 (recenzia nabudúce).

AoE dieru do sveta neprerazia a rýchlo zapadnú prachom, ale zarputilým stratégom, milovníkom fantasy zaplnia prázdno v ich živote na nejakých 30 hodín, okrem toho sa predávajú za budgetovú cenu. Revolučnému sýstému druhej minimapy a peknej grafike Kazia dobré meno stokrát videný a počutý príbeh, nanič hrdinovia a celková nevýraznosť.

Plusy:
+dve minimapy
+náplň misií – fikané úlohy a nepovinné questy
+grafika

Mínusy:
-hrdinovia, príbeh
-všetko je to otrepané

VERDIKT: 7,3/10