Black & White 2 (Tangorn)

Black & White získala v dobe svojho uvedenia na trh vysoké hodnotenia. Lionhead urobil hru s kopou nových nápadov, hru na boha. Nakoniec sa ale prišlo na to, že nápadov je síce veľa a sú dobré, lenže zle realizované, tempo bolo pomalé a išlo len o také lepšie tamagoči, lebo staranie sa o zviera bola jediná obstojná vec.

V dvojke Peter Molyneux (stále spomínam a budem spomínať jeho meno, lebo to je proste pravý týpek) opravil všetky chyby z minula a BW2 vyzerá viac ako hra. Teda vyzerá… ono to aj je hra, božská hra.

Výrobca: Lionhead Studios
Vydávateľ: EA
Typ: stratégia
Požiadavky: CPU 3 GHz, 1 GB RAM, 128 MB GFX
Web: www.lionhead.com/bw2

Ľudia zase potrebujú boha, ktorý by pomohol ich gréckemu národu vzchopiť sa po devastácii ich rodnej zeme krutými Aztékmi. Ja ako dobrá ruka samozrejme neodmietam prosbu a za pomoci dvoch verných spoločníkov, červeného diablika (vždy navádza na zlé veci, budovanie armády a dobývanie) a bôžika (je to taký starček na lietajúcom obláčiku, ktorý rieši všetko mierovou cestou). Ja som jediné božstvo čo dokáže pokoriť Severanov, Japoncov a nakoniec Aztékov. Cesta kampaňou vedie práve cez pokorenie týchto troch národov.

Hneď na začiatku si vyberám príšerku. Opica, lev, vlk, krava a tiger (patch) sa hanblivo pozerajú do zeme, keď si ich mocný boh vyberá. Ovplyvnení nedávnou brigádou si vyberám kravičku. (nasleduje krátky popis kravských myšlienok):
„Kravička je šťastná. Vybral si ju boh, muuu. Kravička ide spať.“ Čo je ty krava? Máš mi slúžiť? Nie len vysvetliť ovládanie. Počkať! Ovládanie… ale veď je to geniálne. Všetko, ale úplne všetko stačí riadiť dvoma tlačítkami myši! Chodníky natiahnem pomocou myšky. Pretiahnem existujúcu budovu a umiestnim jej základy hneď vedľa. A takto jednoducho vystaviam ulicu bez akýchkoľvek zbytočných návštev menu a vyberaním si stavieb. Dokonca každá stavba, ktorú chcú ľudia sa objeví v mestskom centre a už ju stačí len pretiahnuť na určené miesto.
Ruka dokáže neuveriteľné veci (len v zelenom kruhu vlyvu, inde neučínkuje. Vlyv sa postupne rozširuje). Môžem vytrhnúť stromy a postaviť s nimi budovu. Uchopiť človiečika a určiť mu povolanie. A vidím kameň. Skvelé… kotúľam kameň dolu kopcom, tažím z neho rudu, rozbíjam ho na menšie kúsky… „Kravička už vstala. Ide kakať na dedinčanov.“ …alebo ho šmariť tej sprostej krave do hlavy. Čo si myslí, že mi bude srať na mojich uctievačov?

Staviam mesto. Ťahám prvé chodníky, ukladám prvé vily, skladisko, chrám, polia na úrodnú pôdu, sýpku, odkolesujem mesto hradbami a zisťujem, že je to návýkové. Sledovať rast mesta z dedinky na veľkomesto, pri ktorom aj Romulus a Rémus blednú závisťou, že čo za dieru to postavili, je neuveriteľne oblažujúce. Staviam a staviam, starám sa o potreby svojich obyvateľov… „Kravička je smutná“ …no dobre, poškrabkám ťa… „Jéj, som šťastná. Idem ťažiť drevo a zaliať to pole.“ …a mesto sa rozrastá do krásy. Jedna dedina zrazu začala migrovať a všetci obyvatelia prišli k mojim hraniciam.

V hre existujú v zásade dve možnosti ako vyhrať. Dobrá a zlá. Kultúrny vlyv a vojenská brutalita. Rozširovať v miery svoje mestečko je vždy lákavejšia voľba ako vyhnať z mesta všetkých mužov do kasární a nechať osamelé ženy smútiť. Ak pomocou vojakov obsadíte mesto, získavate aj jeho obyvateľov a tým pádom aj ich problémy. Omnoho jednoduchšie je riešiť to v jednom meste (ak získate dedinu kultúrnym vplyvom prídu do vášho hlavného mesta) ako riešiť problémy štyroch miest. V zásade idú všetky mapy vyriešiť oboma spôsobmi hrania, okrem poslednej, kde sa inak nedá vyhrať ako za použitia hrubej bojovej sily.
„Idem papať dedinčanov!“ …dobre krava, síce ich bude o jedného menej, ale mäso obsahuje proteíny, ktoré budeš potrebovať… „Mňam, dobrý dedinčan… ale… je mi trochu zle…“ …blbá krava, kto teraz bude upratovať zvratky? Posunieme sa ďalej k zázrakom. Super vecička. Postavím si oltár, ľudia sa modlia, získavajú mannu a ja mám prístup k silným zázrakom. „Útočia zlí vojaci, kravička ich ide zničiť!“ Výborne, čas otestovať nové zázraky. Blesky spoľahlivo spália dve čaty vojakov. Cool. Kravička zatiaľ zlikvidovala ostatných. Ja beriem do božskej ruky kameň a hádžem ho po preživších nepriateľoch. Zázrakom liečenia dopĺňam krave život a zázrakom vody zhasínam požiare v meste. Žasnem nad tým, koľko možností ponúka BW2. V zásade stačí hodiť pár bleskov na útočiacich nepriateľov a ďalej sa starať o rozvoj mesta.

Zázraky či nové budovy si môžem nakúpiť za tribúty, ktoré získavam vyhraním mapy, alebo zábavnými vedľajšími úlohami. Tu sa Lionhead vyhrali do sýtosti. Treba chytať lietajúca jahniatka, vyhrávať správnu melódiu na tam-tamoch, zistiť, kto je otcom dietaťa nymfomanskej dcéry farmára, hľadať skryté sošky a mnoho iných úloh. Tu ma potešilo, že okrem verného bôžika a diablika sú skvelo nadabované aj ostatné postavičky.
Prechádzam jeden ostrov za druhým, porážam Severanov, Japonci sú skoro na kolenách a zisťujem, že hrám už niekoľko hodín a neviem prestať. Je to tak jednoducjé a zábavné. Sem – tam až príliš jednoduché, ale v poslednej misii autory značne pritvrdili a zdvihli stupeň obťiažnosti z doterajšej easy na hard. To je ale v poriadku, lebo ma stále BW2 baví.

„Ja bojovať so zlou Aztécka príšerou. Kravička teraz hodí po nej fireball.“ … skvelé, súboj príšer. To je teda divadlo. „Kravička sa ide hrať s tými kameňmi.“ Čože? Z ruky púšťam vidličku, keď som si vegetil pri lasagnach a fackám tú sprostú kravu, kým jej nenabehnú modriny. To čo si myslí, že v strede boja sa ide hrať? Umelá inteligencia zlyháva bohužiaľ v najnečakávanejších momentoch. U debilnej kravy to viem pochopiť, ale aby nepriateľské armády neútočili preto, lebo nemám postavené hradbi? Som si ich nepostavil celú misiu a nikto na mňa neposlal ani len zbor sedliackych dobrovoľníkov. S príšerkou je to strach a hrôza. To zviera pokladá hradby, skladisko a ostatné budovy za rozdielne veci a keď jej vysvetlím, že nemôže srať na hradby ide vykonať potrebu do môjho skladiska na obylie! Obylie, ktoré šetrím na tuhú zimu!

To je jediný zásadný problém, ktorý by som BW2 vytkol. Radšej sa pozriem na grafiku. Úchvatné. Ostrovy plné zelene, kameňov s ktorými môžem hádzať, rozrastajúcou sa osadou, detailnými budovami, tie pestrofarebné zázraky a západ slnka…. Nejedna básnikova duša zaplesá. Síce to všetko potrebuje veľmi dobrú mašinu, aby to utiahlo, hra sa vám odmení absolútne plynulým zoomovaním z dvoch kilometrov nad zemou až po 10 centimetrov nad zemou a grafickými skvostmi. FPS sú všetky otrasné, po tom čo som videl tu.
Hra od Petera Molyneuxa. Aká môže byť? Božská! Tento človek stále ponúka v hrách jediné – božstvá, absolútnu kontrolu. A to sa mu darí na jednotku. Okrem tých pár chybičiek je BW2 návyková hra, doslova, rast mestečka budete pozorovať tri, štyri hodiny a stále nebudete chcieť prestať. Odporúča deväť bohov z desiatich (Quetracotrazal napriek dohováraniu priateľov Zeusa, Osirisa a Budhu neodporúča, veď je to Aztécky boh) . Teraz sa pozrite na hodnotenie. Čo ty na to kravička? „Muuuuu!!!“

Plusy:
svet plný možností, dobra a zla
zázraky a spôsoby ako si poradiť s nepriateľmi (bum kameň do hlavy)
grafické stvárnenie
výchova príšery
rast mesta, pri ktorom zažijete nejeden pamätný okamih
keby sa vyladilo tých málo chýb išlo by o hru hodnú boha

Mínusy:
katastrofálne zlyhania AI
absolútne debilná príšera
vyššie HW

VERDIKT: 8,9/10