Burnout 3: Takedown

Mal som možnosť vyskúšať hru Burnout 3: Takedown na konzole PS2, tak prečo nenapísať pár mojich pocitov a zážitkov s postrehmi, čomu iní hovoria recenzia? Hra má už takmer dva roky a grafika s ktorou titul prišiel pred hráčov je na tú dobu neuveriteľná. Som trochu oneskorený, ale ak vás niečo nadchne, musíte o tom dať vedieť aj ďalej. Niesom nejak extra hráč konzolákov, ale ak ide o naozaj dobrý zážitok a žiadne slimačie tempá, tak sa do toho vrhám.

Burnout 3 – pre mnohých ďalšie pokračovanie naozaj podarenej hry. Bez obrázka a ďalšieho opisu neznalému asi ťažko opíšem čo si má pod názvom myslieť. Ide o trochu netradičné závody. Vlastne ani nie nejak netradičné ako skôr drastické.

Vašou úlohou je dostať sa z bodu A do bodu B, trebárs aj vo vražednej rýchlosti 300km za hodinu, za plnej premávky na verejnej komunikácií (nemysliteľné), alebo len získať hodnotenie za kúsok ktorým spravíte na ulici najväčší bordel ako sa len dá. Samozrejme aj iné herné režimi ako jeden proti jednému alebo čo najlepšie zmasakrovať súpera – to by sa ráta k predošlému, či už z NFS známy knockout kde prehráva ten posledný.
Fyzika vozidiel, celkového okolia? Hm, poviem vám, vývojári z Criterion Studios do toho fakt dali dosť. Toho, čo po grafickej, efektovej, či len zážitkovej silnej hladine adrenalínu ponúka táto hra je silným vylepšením jej už dobre známeho a nezabudnuteľného predchodcu. Dá sa povedať, že trať a okolie hladko krásne stíha vďaka novému Enginu na ktorom hru postavili.

Na 40 tratiach ukážte z celého možného sveta v ešte väčšom počte pretekov, dokážte vyšťaviť z vášho motora maximum a zároveň sa modlite, aby do cesty nevošiel cisternový kamión s naftou, či len obyčajný nákladiak. Prečo by ste sa mali báť? Reálne poškodenia nárazu vozidla, to je spojenie, nie až tak známe pre mnohých hráčov a práve na to by si mali mnohí zvykať. Veď skúste sadnúť do starej škodovky a napáliť to do druhého auta. Tým nechcem nútiť deti aby brali rýchlo z vešiaka či tatkovho kabátu kľúče a hybaj na diaľnicu. Len chcem toľko ozrejmiť, že ak v plnej rýchlosti napálite do iného auta, bude to mať aj svoje následky (v takej rýchlosti akú dosiahnete v Burnout 3 to nezostane len pri ohnutom blatníku). Fyzicky reálne a efekty prislúchajúce dannej chvíli. Rýchlosť, ktorou sa dá upaľovať po ceste je vražedná, robí z hry azda najrýchlejšiu zábavku, ktorú môžete ovládať z tepla domova. Byť na ceste ľudia, tak predok áut nie je len od múch a neodleteného vtáctva. Od zvodidiel nečakajte že vás narovnajú ak do nich vpálite plnou rýchlosťou. To bolo kedysi, doba sa mení.

Vaša agresivita a hlavne obratnosť je tým, vďaka čomu idete v pred. To, čo charakterizuje hru sú prvky ako: Rýchlosť, adrenalín, grafika, agresivita a čas. Okrem režiomu CRASH, kde ide o deštrukciu, je dôležitý čas. A toho je vždy nejak málo.

Red Orchestra je hra, ktorú som nedávno opisoval ako silne realistickú, čo môže mať aj následky na jej obľúbenosť. Práve aj Burnout 3 je príkladom pre realistickú hru. Pochopiteľne, ak sa minimálne 180 rútite po dialnici, takmer na istotu si idete po smrť. Jeden ťuk nechá následky na aute. Kto má tú odvahu to skúsiť a vžiť sa do toho čo by ho čakalo s niekoľko promile v krvi, tak nech berie VISA kartu a beží si kúpiť Burnout 3. (Ochlastovia majú tendenciu nabrať veľkú rýchlosť a neuvedomiť si to). Upaľujete popri „kolegovi“, ten do vás kamarátsky ťukne a vás rozkíva. Udržať potom volant a získať stratený čas je naozaj umenie, presne tak, ako by tomu bolo v skutočnosti.
Ako tak sledujem túto hru. Ak by som chcel v živote zažit naozaj skutočnú realitu a nemohlo by sa to týkať závodných tratí, tak chcem byť vodič sanitky. Ich úlohou je rýchla jazda, ale čo v najlepšom stave. Možno sa líši tým, že húkajúcej sanitke do cesty nevojde okrem mačky a múch nič, teda až na chluchých a slepých vodičov, ak takým dajú sadnúť za volant.

Plusy:
– deštruktivita
– grafika
– hrateľnosť
– rýchlosť
– adrenalín z hrania

Minusy:
– získaná závislosť na hre
– prílišná realita
– obtiažnosť výhry niekoľkých kôl, kde máte chuť to už nechať

Hodnotenie: 88%