Call of Cthulhu: Dark Corners of the Earth

Strach je veľkou raritou, ktorú pocítite pri hraní hier. Všetky tie survival horory PC len obchádzajú a nedávny Condemned podľa nebol príliš strašidelný. Naposledy som sa naozaj bál u Clive Barker´s Undying, čo bola naozaj hrôzostrašná hororová akcia a jej kvalitám sa nič nevyrovnalo. Takže od roku 2000 žiadny poriadny horor nevyšiel. Po piatich rokoch vývoja Bethesda konečne dokončila Dark Corners of the Earth (DcotE) a umožnila hráčom sa poriadne báť.

Výrobca: Bethesda Softworks
Vydávateľ: Ubisoft
Zem pôvodu: Veľká Británia
Požiadavky: CPU 2 GHz, 512 MB RAM, 64 MB GFX
Web: www.callofcthulhu.com

Som Jack Walters, detektív policajného odelenia štátu New York začiatkom 20 rokov minulého storočia. Práve ma zavolali k prípadu okultistického kultu, ktorý sa zabarikádoval v dome. Polícia bola privolaná susedmi, ktorí začuli streľbu. Neviem, prečo ma tu zavolali, vraj niektorí kultista vravel moje meno. Len prichádzam a už som začali streľbu. Polícia zastrelila niekoľko kultistov v oknách a mne sa podarilo preniknúť dnu. Moja psychika utrpela, rozostrelo sa mi videnia, začla som sa knísať, zmizmli mi pred očami farby, keď som videl hromadnú samovraždu členov kultu. Čo to preboha urobili? Našiel som jediného preživšieho. Pred jeho smrťou mi povedal len: „Konečne si prišiel.“ Odkiaľ ma ten človek pozná? Čakal, že prídem a prečo? Musím zistiť viac, polícia začala pečatiť dom, ale mne sa podarilo preniknúť do podzemia. Čo to bol za chorý kult, keď som vošiel do miestnosti jedného človeka zaživa spálili tisíce voltov elektriny. Je mi zle, asi budem zvracať. Z podstavca som vytrhol zelený kryštáľ a miesnosť ďalej ho vložil do podivného zariadenia. Nikdy som neveril tým fantasy brakom, ale to čo sa stalo bolo príliš neuveriteľné. Otvoril sa portál a z neho vyšli nejaké veci. Nemohol som tomu veriť, odpadol som.

Posledných šesť rokov pre mňa neexistovalo. Vraj som mal schizofréniu. Bol som zatvorený v blázinci a pustili ma až teraz. Vraj som potlačil svoju druhú osobnosť. Ja si na nič nepamätám. Posledné čo sa mi vybavuje je kult, kryštaľ a ten portál. K policajnému zboru ma už neprijmú, možno ako súkromný detektív by som mohol… Zavolal mi nejaký chlapík. V meste Innsmouth sa stratil predavač, mám ho nájsť. Aj tak nemám čo robiť, tak tú prácu beriem. Innsmouth, zapadnutá diera na západnom pobreží, nikdy som o tom meste nepočul, alebo ono nechcelo, aby som o ňom počul?
Polovica ľudí vyzerá veľmi zvláštne. Nikto sa ku mne nespráva ani trochu priateľsky. Keď sa spýtam na toho predavača, každý by ma najradšej zabil pohľadom. Čo sa tu deje? Našiel som niekoľko písomností. Píše sa o akomsi Dagonovom kulte a Innsmouthskom výzore. Je to stále zvláštnejšie. Našiel som niekoľko obesených ľudí. Mesto akoby umieralo a chcelo zobrať so sebou každého. Naozaj mal ten chlapík na krku žiabre…? Bože! Už začínam blázniť. Zaklopal som a otvorilo mi malé dievačtko. Otecko je preč a mamička zavretá na povale, pretože hryzie. Hryzie? Počkám na ocka, dievčatko si ide kresliť nechutne morbídne obrázky a ja sa vydávam na povalu. Dvere tam sú riadne zabarikádované, ale niečo ich vyvalilo a mňa omráčilo. Videl som to čo si myslím? Príšera? To bola mamička? Keď sa vraciam dole dievčatko je mŕtve, roztrhané. Moja hlava, psychicky som na tom stále horšie. Radšej sa idem vyspať do hotelu. Ani som len netušil, že hoteliér je kanibal a spolu s niekoľkými kamarátmi sa ma chystá v noci zjesť.

Strach z úteku z boja je vždy väčší ako strach zo samotného boja. Jacka prebúdza sekera, ktorá likviduje dvere jeho izby. Zostáva mu len niekoľko sekúnd, aby prebehol do druhej izby, zamkol dvere a ešte ich zabarikádoval skriňou. Adrenalín sa nedá opísať, na všetko zostáva len niekoľko sekúnd predtým ako dnu vbehnú obyvatelia mesta a naporcujú vás, treba utekať. Jack nemá ani najmenšiu šancu sa ubrániť. S útekom sa dostatočne hráč stotožní, lebo prvé štyri kapitoly hry (celkovo ich je jedenásť) nemá k dispozícii žiadnu zbraň, zostáva mu len nádej, že sa mu podarí ujsť. Útek je väčšinou jediná možná varianta, kedže Jack nemá zbrane a nepriatelia sú väčšinou aj tak odolný (keď v továrny narazíte na obrovskú slizovú chobotnicu budete vedieť o čom hovorím).
Príbeh vychádza z kníh Lovercrafta, čo bol britský spisovateľ sci-fi hororu začiatkom 20. storočia. Podľa neho mali všetko zlo na svedomí temné sily. Vytvoril Mythos, Cthulhu a kulty. Napríklad Dagonov rád. Znetvorení vyznávači morského boha a matky Hydry sú hrôzostrašní a takisto aj ich zmutované morské verzie (fuj, ešte teraz mi behajú zimomriavky po chrbte), ale počkajte, keď si Jacka rozhodne podať morský boh Dagon osobne. Vtedy začína ten pravý boj, takisto ako každý jeden súboj s bossom, nestačí len strieľanie všetkým čo máte, ale mozog hrá prvú ligu a treba prísť na tú správnu taktiku ako bossa poraziť. Okrem Dagona narazíte ešte na tri iné strašne hrozné potvory, pre ktoré je výraz príšera lichôtkou prvého kalibru.

Bethesda vie ako hráča čo najviac vtiahnuť do deja. Aby sa bál, čo najviac o svoj, respektíve Jackov život tak nemá DcotE žiadny HUDy na obrazovke. Žiadne ukazovatele života, nábojov, alebo mieritko. Nedá sa skontrolovať koľko máte momentálne nábojov v zásobníku, treba si zapamätať, že taká pištoľ ich má osem a radšej obetovať tie dva náboje a vymeniť ďaľší zásobník ako riskovať, že vás najbližšie monštrum na ktorého je treba päť nábojov pošle do pekla.
Ak už dôjde na boj, tak je to vždy adrenalínový lov, kde je Jack lovený. Nepriatelia majú väčšinou presilu a schovávanie sa za roh či iné prekážky sa stane vaším denním chlebíčkom. Každý mŕtvy obyvateľ Innsmouthu znamená malé víťazstvo. Jack postupom hry získa páčidlo, pištoľ, revolver, ktorý je skvelý na headshoty z diaľky takisto ako lovecká puška. Brokovnica rieši nemilosrdne na blízko všetky konflikty so 100% úspešnosťou. Samopaľ Thomson je určený na neprehľadné situácie plné enemákov, vtedy treba len držať spúšť a Boh, Dagon či Cthulhu si už tých zmetkov roztriedi. V ôsmej kapitole dostane Jack možnosť pomocou nožíka v stealth móde zasádzať nepriateľov veľmi účinné rany do krku (ešte teraz si pamätám na boj s Robertom Marshom, keď som mal len nôž a ten smrad schopnosť temných Jedi – pritiahnuť si ma na ďiaľku a zaškrtiť). So zbraňami treba vždy zamieriť, lebo na vzdialenosť väčšiu ako dva metre inak netrafíte nič, strieľanie z ľuftu sa dá uplatniť akurát u Thomsna či brokovnice.

Jackove zdravie je nadôležitejšia vec. Treba sa oň pravidelne starať, či už ide o zdravie fyzické či psychické. Môže sa mu prihodiť štyri druhy zranení – zlomenina, krvácanie, oškrenie, alebo jed. Krvácanie je najhoršie, lebo ak krváca z viacerých miest, môže dôjsť až k vykrvácaniu. Vtedy postupne šedne obraz, až nič nevidíte a hra vám oznámi, že ste mŕtvy. Zlomenina je tiež otras, hlavne ak vám kosť praská pri každom pohybe a vy nemôžete dobre mieriť, nieto sa ešte hýbať. Ale v boji sa nedá moc ošetrovať zranenia, preto Jack nosí u seba injekciu morfia na potlačenie bolesti, no vtom prípade sa mu aj zrak a ostatné zmysly dosť poničia a prežiť v takej situácii je tak či onak riadny boj. Jackova psychika je ešte zložitejšia, má veľmi labilnú psychiku a pohľad na príšery a mŕtvoly ho znervózňuje, takže žiadne dlhé očumovanie mŕtvych ľudí. Ak sa príliš zdržuje v nervydrásajúcich situáciach, bude sa stále báť a život, tak jednoducho vytiahne zbraň a ukončí svoj mizerný život. Áno, dámy a páni, váš hrdina pspácha samovraždu.

Nepriatelia príliš inteligencie nepobrali. V jednom prípade som vybehol na ulici, zrazil chlapíka páčidlom a jeho kamoš, ktorý stál 90 stupňov odo mňa si to nevšimol (až vtedy keď aj on dostal páčidlom). Inokedy vás nepriatelia zbadajú aj na sto metrov za troma stenami. Ale to nevadí, pretože ak by bola ich inteligencia dobrá DcotE by bol skoro nehrateľný. Savepointy sa vyskytujú poriedko a určité pasáže hry sa treba naučiť naspamäť, jedna chybička a ste mŕtvy a môžte ísť od minulého checkpointu.
Jeden ostavec venujem otrasnému, hnusnému bugu. Úplne na konci hry, keď mamička urobila pápá a odišla do horúcich pekiel, mal som splnených 99% hry a zostávala mi posledná úniková pasáž, tak po východe z tunelu sa na mňa zvalili kamene. Pasáž som robil hádam 20x, kým som usúdil, že sa to jednoducho nedá prejsť, musí to byť strašný bug a DcotE som nedokončil. Vážne som túto hru neprešiel.
Graficky hra zaostáva nejaké štyri roky. Bethesda venovala pozornosť každému detailu a každá mŕtvola má svoje jedinečné miesto v celkovej atmosfére, no takto nejak vyzeral prvý Max Payne. Ak by sa trochu pohrali s tieňami a antialiasing bolo skutočne vidno mohlo byť DcotE veľmi peknou hrou, takto len zostáva príťažlivou farebná prezentácia. Obraz zrní, tmavne ako v správnom horore Alfreda Hitchcocka, nepochybujem, že ak by Lovercraft stál pri zrode hry chcel by to nejak takto.
Dabing obyvateľ Innsmouthu je špičkový, naozaj dostanete strach z týchto ľudí. Jack je občas až príliš pokojný, ale jeho smrteľné a bojazlivé vzdychy a ziapoty stoja za to. Zvuky dotvárajú celkovú hororovú atmosféru, budete sa báť, keď začujete detský plač či chorálový spev vyvolávajúci Dagona.

Call of Cthulhu je neskutočne atmosferická hororová strieľačka, pri ktorej sa budete báť pri každom kroku, ktorý hrdina urobí, budete sa báť každej živej bytosti, ktorú stretnete a budete sa báť o svoj život s každou guľkou, ktorú schytáte. Od deviatkového hodnotenia zhadzujú DcotE slabšia grafika a hnusný koniec, ja sa z toho asi nevyspím, odporný bug. V každom prípade odporúčame fanúšikom hororu. Strach!

Plusy:
riadne atmosferický horor
prostredie Innsmouthu a ďaľšie miesta
odporný bossáci
staranie sa o zdravie a psychiku
príbeh plný monštier
útekové pasáže

Mínusy:
priveľká náročnosť niektorých častí
bug na konci hry
stará grafika
občas blbnú enemáci

VERDIKT: 8,1/10

Tangorn