Alcatraz

Bicykle a športové vybavenie
San Franciská väznica Alcatraz, z ktorej nikdy žiaden väzeň neušiel, sa stala námetom niekoľkých filmov a hier, medzi inými aj snímok SKALA, kde popri Seanovi Connerym a Edovi Harrisovi hviezdi aj pán Nicolas Cage. Páčil sa vám film Skala? Mne teda veľmi nie. Máte radi Nicolasa Cagea? A máte radi nadupané strieľačky? Tak ďalej ani nečítajte, pretože tu nič z toho nenájdete, okrem videohernej hrôzy a pár narážok na Cagea a jeho (podľa mňa) až príliš nadhodnocované herecké výkony..

Výrobca:
City Interactive
Vydavateľ: City Interactive
Dátum vydania v EU: 27. Jún 2010
Žáner: strieľačka z pohľadu tretej osoby
PEGI rating: 16 (pre mládež)
Webstránka: http://www.city-interactive.com/index.php?title=gamepage&m=456
Minimálne požiadavky: Windows XP/2000/VISTA, DirectX 9.0c alebo vyšší , procesor Pentium 4 2.0GHz alebo ekvivalent, 512 MB RAM (Windows XP/2000), 1024 MB RAM (Windows VISTA), GeForce 5700 alebo Radeon 9700 128 MB , 4.0 GB voľného miesta na disku, 16-bitovú zvukovú kartu s EAX 2.0 kompatibilnú s DirectX 9.0, myš, klávesnica

Po dlhšom čase a infarktových stavoch v Dead Space som sa rozhodol trochu si oddýchnuť pred Vianočnou obžieračkou pri nejakej dobrej strieľačke, najlepšie z dnešnej doby. Do rúk sa mi dostal pre mňa neznámy titul ALCATRAZ. Ako uvádzajú sami autori, námet hry čerpali z filmu Skala (The Rock), kde najznámejšiu americkú väznicu obsadila skupina bývalých vojakov a snaží sa vydierať vládu USA.

A veru kosa padla na príslovečný „Kameň“ už pri samotnom začiatku hry – načítavaní. Netuším, či je to mojím hardvérom alebo softvérom, ale kým sa mi načítala vôbec úvodná obrazovka, stihol som si poskladať oblečenie zo stoličky, ktoré sa mi tam za posledné 2 dni nakopilo, pričom počas skladania som stále myslel na to, aké asi bude intro hry, keďže po logu City Interactive nenasledovalo žiadne video, iba spomínane LOADING.

Na moje sklamanie celý úvod boli suché reči nadriadeného s najlepším elitným vojakom, ktorý sa práve vrátil z ultra-náročnej operácie z Alcatrazu a jeho úlohou je podrobne opísať, prečo sa to celé skončilo tak, ako sa to skončilo. Po celý čas všetko vidíte očami nadriadeného – vidíte teda stôl s fotkami a pred vami sedí jeden hlavohruď v maskáčoch, ktorý občas pohne ústami. Nasledoval ďalší Loading… (počas ktorého som stihol nachovať mačku a uložiť si topánky v chodbe pekne do poličky)

Alcatraz Alcatraz Alcatraz
Grafika
Hovorí sa že najlepšie na záver, ale dnes to vezmeme od konca. Grafika je asi to jediné, čo v tejto hre ako-tak stojí za to, hoci ani to nie je nič extra v porovnaní s koncoročnými hitmi ako MoH či CoD. Ostrov aj budovy na ňom sú spracované podľa reálnych fotografií a autori sa snažili vytvoriť presnú kópiu originálu, čo sa im podľa všetkého podarilo. Zaujímavým prvkom bolo aj náhodné oblečenie nepriateľov (aj vo filmíku mali blížiaci sa nepriatelia oblečené vždy niečo iné), ale keďže sa mení len farba a inak stále strieľate buďto pánov s čiapkami, alebo s prilbami a vestou, po čase tento trik prekuknete a začne to poriadne nudiť. Ako prihlúply výraz v tvári Nicolasa Cagea v 90% jeho záberov…

Špáratko do klávesnice a lepiacu pásku na ľavé myšítko
Už dávno som nehral niečo tak príšerne lineárne, bez možnosti odbočiť. Najprv som si myslel, že to bude príjemné – nemôcť zablúdiť – pretože dnes, kedy každá hra ponúka mnoho zákutí a skrytého obsahu, ktorý je treba hľadať, som už začínal byť unavený z nutnosti brodiť sa kilometrami priestoru, len aby som našiel nejaký ten dokument, alebo kryštál. Po Alcatraze to budem robiť ešte radšej, už len preto, že môžem.

V tejto hre skutočne nemôžete zablúdiť. Akékoľvek dvere sú zatvorené a nedajú sa otvoriť. Ako náhle je niekde len náznak odbočky, je zaprataná krabicami, alebo nejakými pneumatikami, aby ste náhodou nešli niekam, kam nemáte. Akoby nestačila bodka s odpočtom metrov, ktorá vás bezpečne ako vodiaci pes slepca navádza k cieľu. Nepriatelia sú hlúpi a aj na Normal úrovni náročnosti je to prechádzka detským ihriskom. A akoby to nestačilo, aj vaše úlohy stoja za prd – najprv sa dostaňte do tunelu, ten je však zaprataný takže musíte ísť o pár metrov ďalej po výbušniny. Potom musíte ísť do safe-house, odtiaľ zase niekam a až po tuším treťom Loadingu (pri ktorom som už začal párovať ponožky, aby som si nemusel búchať hlavu o stôl od nudy) som konečne dostal prvú úlohu zničiť niečo poriadne.

Príbeh
Ako som v úvode spomínal, z filmu Skala tu máme prostredie a fakt, že väznica bola obsadená – pre zmenu teroristami. Netušíte kto sú a čo chcú, viete len, že tam sú a sú zlí, pričom vedie ich váš bývalý mentor z vojenského výcviku. Počas jednotlivých misií sa váš rozhovor s kolegyňou sediacou niekde v ústredí za počítačom striktne obmedzuje na údaje o ceste, bezpečnosti oblasti a občas nejakou tou radou, ako sa zbaviť nepriateľov. Žiadny flirt, ani dodatočné otázky, takže znova sa nič bližšie k celej udalosti nedozviete. Trochu mi to pripomínalo film Next, tiež s mojím obľúbeným Mikulášom Klietkom, kde sa tak isto nič podstatné nevysvetlí a ani len nenaznačí, takže si nakoniec aj tak musíte prečítať knižku, podľa ktorej to filmovali.

Elitný super-vojak bez kondície
Prvé čo ma prekvapilo bola rýchlosť, s akou sa náš hlavný hrdina unaví. Hoci som nečakal, že prebehne 2 kilometre bez zadýchania, trochu ma prekvapilo, že už po pár metroch počuť dychčanie a o niekoľko krokov na to už stojí a vydáva zvuky, akoby mal dýchavičnosť. Skutočne – neprebehnete ani cez chodbu bez toho, aby ste museli nabrať dych. A to má byť super vojak, najlepší z najlepších. Ďalšou fackou pre mňa bolo, že môj super vojak nedokáže vyskočiť na nijakú krabicu. Autorom hry to síce vyhovuje, mne nie. Celkovo v tejto hre nevidím zmysel tlačidla pre skok, keďže nikde tu nič netreba preskakovať a keby ste aj chceli – nemôžete.

Na dnes nezvyklá možnosť mať pri sebe všetky zbrane, ktoré nájdete je zaujímavá, ale keďže každou z nich dokážete zabiť nepriateľa približne rovnakým počtom nábojov, je úplne jedno, ktorú používate. Zo všetkých najvtipnejší je pištoľ, ktorý vyzerá ako skopírovaný z Duke Nukem 3D (niečo pre pamätníkov :P).

Dokonalú idylku mizernej hry dopĺňa hlas nášho hlavného hrdinu, ktorý – či je v úkryte, pod paľbou rotačného guľometu z vrtuľníka, alebo mu práve za zadkom tiká nálož – vždy rozpráva pokojným hlasom, znejúcim ako keď si Cage vyberal u kaderníčky farbu svojho nového tupé.

Alcatraz Alcatraz Alcatraz
Kladivo na mozgové bunky
Neviem, či autori chceli urobiť strieľačku pre 7 ročných, alebo túto hru zbúchali počas letných prázdnin, kedy nemali čo iné na práci, ale táto hra škrípe s každým krokom, ktorý urobíte. Moje najobľúbenejšie záležitosti:
– hneď na začiatku sa musíte dostať do tzv. safe-house – opustenej budovy, kde môžete v pokoji odpočívať a vydávať sa z nej na rôzne misie po celom ostrove. Na záver sa musíte vrátiť späť, čo by ani nebolo tak strašné, nebyť faktu, že už čoskoro vás odhalia a váš učiteľ na vás pošle svojich chlapov, aby vás v safe-house vyriešili. Váš úkryt je teda prezradený, ale po ďalšej úspešne splnenej misii sa podľa kolegyne z centrály znova máte vrátiť do svojho úkrytu a čo je zaujímavé – nielen že na vás pred ním zase čakajú nejakí tí teroristi, vy nakoniec do toho domu zase vojdete a odpočívate. Je to normálne?
– ďalším zabijakom atmosféry sú nepriatelia, respektíve ich prednastavené hlášky. Počas celej hry na vás kričia iba dve, alebo tri vety a vždy keď sa zakrádate a počujete sa ich o niečom rozprávať, bavia sa stále o tom istom. Rovnaké vety, len zmenené hlasy. A komu to nestačí, v snahe ušetriť na nákladoch si herec dabujúci hlavnú postavu nadaboval aj tých pár teroristických viet, pričom sa ani trochu nesnažil zmeniť hlas, čo rovnako uberá na logike a kráse celého počinu.
– aj tento bod je o nepriateľoch – pri stretnutí s teroristom v helme musíte poriadne pridržať tlačidlo pre streľbu, pretože títo nosia zázračné prilby, cez ktoré jedna guľka neprenikne a potrebujú 2-3 rany do hlavy, aby padli. Pobavia vás aj ich nelogické pohyby a pobiehanie naokolo, pričom nemajú problém vyliezť spoza krytu a strieľať na vás z otvoreného priestranstva, kde nie sú ničím krytí.
– keď som objavil seknutie nožom, potešil som sa, že si užijem aspoň trochu stealth akcie a zahrám sa na tichého lovca. Počas hry sa dá poza chrbát priplichtiť asi len trom teroristom, ale aj tí sa vždy zvrtnú najneskôr keď ste na tri kroky od nich, pričom môžete robiť čo chcete, nikdy sa k nemu na dosah noža nedostanete. A nevyužijete ho ani pri priamom strete s nepriateľom, pretože každý padne skôr, ako k nemu prídete. Skúšal som asi všetko, jediný raz som okoštoval svoj nôž na teroristovom bruchu, keď som bez bázne a hany vybehol spoza múru a bez použitia strelnej zbrane, aby som ho náhodou nezastrelil skôr ako k nemu prídem, som dobehol až k teroristovi (samozrejme zadýchaný ako obézne dieťa pri šnurovaní topánok) a konečne stlačil vytúžený kláves „Q“.
– vždy keď je na blízku nepriateľ, spustí sa akože akčná hudba. Ak sa do nej započúvate, zistíte, že ide o niekoľko sekundovú slučku, ktorá sa opakuje, až kým nezastrelíte posledného šaškujúceho panáčika, na čo sa ozve gong a je zase ticho. Takže v podstate aj posledný náznak atmosféry, kedy aspoň môžete dúfať, že spoza rohu na vás môže niekto vybehnúť, je nenávratne v ťahu, pretože na blízkosť nepriateľa ste vždy dopredu upozornení hudbou.
– zbraní sa po okolí váľa toľko, až máte pocit, že bojujete v muničnom sklade. Kam sa pohnete, všade sú opreté minimálne dva kusy a to aj na miestach, kde by ste ich skutočne nečakali (pričom po každom nepriateľovi ostane na zemi ďalšia zbraň). Hneď po zbraniach sú to drevené debny s nápisom CARGO, ktoré by sme asi našli aj záchodoch, keby sa do nich dalo dostať.

Otázkou za milión naďalej ostáva význam tejto hry. Nemá dej, nemá poriadnu grafiku, hrateľnosť, dabing, logiku, umelú inteligenciu, dokonca ani multiplayer… skrátka nič. Takáto hra by mohla zaujať možno Dedeho, ktorý nikdy nevidel počítač naživo, ale dnes sa tento titul radí do ukážkovej stoky video herného priemyslu a tvorcovia by si určite zaslúžili klávesnicou po hlave, že si niečo takéto dovolili vypustiť medzi nás, hráčov. Vlastne – keď sa nad tým tak zamyslím – už hore uvedený Duke Nukem 3D mal premakanejší dej, ako tento zhluk jednotiek a núl. Myslím, že môžem právom povedať, že dejovo si tento titul môže podať ruku s hrou Míny, alebo FreeCell. Nedokážem si ani predstaviť, ako by som musel byť uchvátený samotným ostrovom Alcatraz, filmom Skala, alebo Cageovým nafarbeným príčeskom v kombinácii s jeho monotónnym hlasom, aby som dokázal túto hru hrať s vášňou a tešil sa na každý ďalší päť minútový loading. Takže ak vám môžem dať na záver jednu radu – vyhýbajte sa tomuto hnoju ako sa len dá!

Plusy
– schválne nájdite jeden

Mínusy
– vypisovať mínusy by mi zabralo asi týždeň. Zhrnieme to preto do krátkeho slovíčka: VŠETKO

Celkové hodnotenie: 10%
Tých pár percent dávam len preto, aby autori neboli veľmi smutní a zároveň preto, aby mi milovníci Nicolasa Cagea odpustili a neprišli porozbíjať okná. No pokiaľ nemáte 7 rokov, alebo ste pred nedávnom neprekonali mozgovú obrnu, skúste sa tejto zlátanine vyhnúť a choďte sa radšej prejsť do prírody – dá vám to určite oveľa, OVEĽA viac…

Na portáli Slovenciny.com pôsobí od roku 2010. Okrem administrácie portálu sa vo voľnom čase snaží prekladať hry do slovenčiny. Medzi obľúbené štýly hier partria RPG, FPS, survival horory a stratégie.