Dead Space (Gabriel)

„Na kontrolke mojej pištole sa ukazujú iba 4 ostávajúce rany. Posledná žiarovka v mojom zornom poli práve praskla. V tme vidím pohyb. Alebo sa so mnou zahráva moja zdecimovaná psychika? Už nemám žiadne zásobníky a ďalší sklad zásob je strážený tými sviňami. Súrne by som potreboval nejakú lekárničku, tá malá vykusnutá časť mojej nohy začína hnisať.

Ale poslednú lekárničku som použil keď som bol prepadnutý tými … tými … vecami. Čo tu vlastne robím? Prečo je tu moja manželka? Čo je ten Marker? Neviem toho veľa ale viem jednu vec. Odtiaľto sa nedostanem živý. Už idú. Počujem ich! Ich pahýle už klopocú po zemi a počujem ich zlovestný krik, ktorý upozorňoval ostatných že vyňuchali čerstvé mäso. Túto vlnu už neprežijem…“
Takto stručne by sa dali popísať časté myšlienkové pochody Issaca Clarka, hlavného hrdinu hry Dead Space. Issac Clark je obyčajný opravár, žiadny veterán z nejakej galaktickej vojny ani najlepší vojak na svete. Obyčajný opravár, ktorý sa spolu s niekoľkočlennou posádkou vydá na vesmírnu ťažobnú loď Ishimura aby opravili pokazené rádiové spojenie. Ishimura bola istý čas podozrivo ticho a tak sa ako prevencia na palube malej lode smerujúcej k Ishimure objavia aj vojaci. Hneď úvodná scéna na palube spomínanej „servisnej“ lodi je fascinujúca. Prebieha brífing a kútiku duše viete že toto nebude rutinná misia. Za chvíľu sa Vám naskytne nádherný pohľad. Medzi asteroidmi, ktoré letia okolo vašej lodi môžete v diaľke zbadať svoj cieľ. Len tak levituje vo vákuu a na pohľad už pôsobí veľmi chladne a … a veľmi mŕtvo. Po trocha nevydarem pristátí prichádza šok v podobe útoku nejakých kreatúr, ktoré polovicu z Vašej posádky doslova roztrhali na kusy. Odteraz sa mení hlavná úloha misie. Žiadna oprava, už iba únik. A to nebude vôbec ľahké.

Ako ste mohli zistiť, príbeh je naozaj podarený. Nie je to žiadna konina o toľko omieľaných medzihviezdnych vojnách alebo iná absurdná zlátanina. V dnešnej tzv. „klišé“ dobe pôsobí veľmi osviežujúco, ba až originálne. Pridanie hlavného motívu v podobe náboženského fanatizmu a doslovného prerodu všetkých ľudí na palube je veľmi dobrý ťah. Plusom sú rôzne dejové zvraty, ktoré Vás prekvapia svojím načasovaním a spracovaním. Príbeh je dosť komplexný a ťažko si všetky dielce mozaiky skladáte do jedného celistvého morbídneho obrazu. Ako menšia pomoc a oddych medzi ďalším krviprelievaním je Vaše PDA, či niečo na ten štýl. Oboznamuje Vás s brífingom misií ale taktiež prehráva a ukazuje dokumenty, ktoré nájdete počas hry a aspoň trocha Vám poodhaľujú čo sa dialo pred Vaším príchodom. PDA obsahuje aj osobné myšlienky Issaca Clarka, ktorý napriek tomu všetkému „stress-attacku“ píše celkom kľudne.

Mnohokrát po prechádzke medzi mŕtvolami začujete nejaký krik. Sem-tam zlovestné zavŕzganie železa. Ale si proste pozriete podarenú animáciu, kde sa z mŕtvoly stane dosť nechutný tvor dosť nechutným spôsobom. Inokedy ma zasa prepadla banda kreatúr. Hororová atmosféra je podarená na jednotku. Cítil som sa divne a ani za svet som nechcel byť na jeho mieste. Možno som absolútny flegmatik, alebo Jánošík, pretože mám všetko na háku ale tiež sa ani za svet nezhodujem s názormi iných recenzentov že táto hra je najstrašidelnejšia na sveta. Opisujú ako si museli plienky a že mali proste dosť. Ale mnou to nezamávalo. Nikdy som sa so strachom v očiach neodsunul od stola a nešiel som sa zavrieť na záchod. Už som asi taký. Alebo si recenzanti mýlia pojem „hororová atmosféra“ s „šokový fyzický moment“ a hádžu to do jedného vreca. Atmosféra bola naozaj dokonalá, najlepšia za niekoľko rokov. Ako so spomínal, cítil som sa zle ale keď prišlo k „šokovému“ fyzickému kontaktu, ktorému predchádzala nejaká „strašidelná“ animácia tak som zostal chladný. Ostal vo mne pocit, ktorý vo mne naštartovala atmosféra ale nič viac. Nebál som sa nepriateľov ale skôr lode a jej tajomnosťou, ale skôr sa to dá prirovnať k tej tzv. skľúčenosti. Ruku na srdce, pri tejto hre som nebál, bol som iba skľúčený atmosférou a to sú dve rozdielne veci. Ale keď tak spomínam tak som sa bál pri jednej scéne v laboratóriu, kde ma naháňala jedna prerastená beštia.

A tých prerastených beštií je omnoho viac. Ponuka nepriateľov je naozaj bohatá a je vidieť že autoi si dali naozaj záležať na celkovom „looku“ nepriateľov. Stretnete sa so zmutovanými ľuďmi s prerastenými, zakrivenými rukami, alebo s obrnenými veľkými kreatúrami až po obrovských červov, ktorí Vás v tom najnečakanejšom momente chytia za nohu a snažiac odvliecť Vás do svojej diery. Poteší aj ich spôsob boja a taktiež spôsoby likvidácie.

Zbraní nie až tak veľa. Počas hry narazíte, ak ma pamäť neklame na šesť kúskov. Zbraní je síce málo a môžete mať pri sebe maximálne štyri kúsky, ale poteší ich možnosť modifikácie. Modifikovať môžete aj svoj oblek. Zbrane, lekárničky, muníciu a nové obleky môžete kupovať v obchodoch za peniaze, ktoré nájdete všade po lodi, alebo v bruchu mŕtvych nepriateľov. Modifikácia prebieha na tzv. laviciach kde si za elektrické uzle (ktoré nájdete taktiež všade po lodi) vylepšíte požadovanú schopnosť. Či už väčšiu kapacitu zásobníku, väčšiu silu zbrane alebo si predĺžite zdravie či kapacitu kyslíku. Výber je na Vás, ale pozor, na lodi nenájdete toľko uzlov aby ste si vylepšili všetko tak vyberajte starostlivo.

Interface je veľmi originálny. Žiadne ukazovatele zdravia, alebo munície. Všetko sa zobrazuje na Clarkovej postave. Doslova. Keď zamierite, tak nad zbraňou svieti číslo, udávajúce počet ostávajúcich nábojov. Samotné zdravie je zobrazené ako biely prúžok na Clarkovom chrbte. Telepatická sila je vyznačená zasa ako krúžok. Keď vstúpite do vákua tak kyslík sa Vám taktiež ukazuje na chrbte. Veľmi originálne. Naozajstná lahôdka je prehliadanie invetára, ktorý sa zobrazí ako hologram pred Vašou (Clarkovou) tvárou.

Nepríliš originálne je používanie telepatickej sily. Ale nie je to žiadny mínus hry! Okolie skrýva mnoho puzzlov, ktoré bez použitia príslušnej sily nespravíte. Vidíte nejaké dvere, ktoré sa neuveriteľne rýchlo otvárajú a zatvárajú a jediná cesta vedie priamo cez ne? Žiadny problém. Spomaľte ich! Spomaľovanie nemusíte používať iba na dvere ale aj na nepriateľov. Počas presily to naozaj pomôže a máte aspoň čas nájsť slabé miesto nepriateľa. A keď nemáte muníciu tak jednoducho zdvihnite nejakú krabicu a hoďte ju do nepriateľa. Veľmi pekné oživenie hrateľnosti a nové spôsoby likvidácie nepriateľov. A keď sme pri tej „bez-zbranovej“ likvidácii tak nemôžem nespomenúť jednu z najoriginálnejších zbraní. Nohu. Možno to znie divno ale dokážete s ňou divy. Doslovné rozdupnutie lebky je iba príkladom. Naozajstná slasť príde ak sa na Vás prilepia potvory podobné ľudskému mláďaťu. Ak budete stláčať príslušné tlačidlo tak Clark ho zo svojej hlavy dá elegantne dole a následne brutálne rozkopne. Brutalitou sa naozaj nešetrí. Nájdu sa aj iné boje na blízko, kedy musíte takýmto spôsobom zbaviť nepriateľa života. Tieto kombá a fatality sa naozaj podarili a ja môžem iba spokojne zdvihnúť palec.

Aj keď bola hra primárne vyvíjaná na Xbox 360 a PS3, na PC vyzerá nádherne. PC verzia má možno rozmazanejšie textúry a nedopracované tiene ale aj napriek tomu vyzerá dokonale. O to je to dokonalejšie v tom že hra je na rozdiel od toho „dokonalého a úžasného“ GTA4 dobre zoptimalizovaná. Nádherné pohľady do útrob lode si užijete aj na slabších zostavách. Je až neuveriteľné že hra beží na Godfather engine.

Záver:
A to je asi všetko. Dead Space je bezkonkurenčne jedna z najlepších hier roku 2008 a v sci-fi žánre sa taktiež radí na veľmi vysoké priečky. Hru odporúčam absolútne každému, kto má rád hry s premakanou atmosférou. A nebojte sa, nie je to až také strašidelné

Plusy
+ atmosféra
+ kombá a fatality
+ grafické spracovanie
+ príbeh
+ modifikovateľnosť
+ obchodíky

Mínusy
– nie také strašidelné ako spomínali
– občasné zasekávanie postavy