Supreme Commander

Bicykle a športové vybavenie

Nad mapou bojiska, ktoré sa nasledujúci deň zatopí krvou a telami hrdinných bojovníkov stojí niekoľko vysoko postavených generálov a ich najsvätejší vodca a posúvajú miniatúrne figúrky armád po mape.
„Ľavé krídlo presunieme na pravú stranu a pravé krídlo na…“ hovorí jeden z generálov a názorne posunie figúrku napravo.
„Naľavo.“ povedalo nadšene Jeho Veličenstvo Ľudovít Neviektorý.

„Nie, do stredu. Tak dosiahneme absolútneho zmätenia nepriateľa.“ opraví slušne generál Jeho Najjasnejšiu Výsosť.
„Výborne. Výborne.“ raduje sa Ľudovít Neviemktorý a teší sa na nasledujúci deň. Časy Alexandra Veľkého, ktorý sa sám postavil do čela svojich armád sú už minulosťou a moderný velitelia rozhodujú pekne vo veliteľskom stane v bezpečí.

Výrobca: Gas Powered Games
Vydávateľ: THQ
Zem Výroby: USA
Typ Hry: stratégia
Požiadavky: CPU 3,0 GHz (dual core), 2 GB RAM, 256 MB GFX
Web: www.supremecommander.com

Práve som vykradol novodobú adaptáciu Fanfan Tulipána, ktorý považujem za veľmi vydarený film hlavne vďaka parodizovaní vysoko postavených dôstojníkov a kráľa Francúzska a bojovej stratégii a machinácii. Pekne si predstavte, že ste jedným z takých generálov a ovládate z výšky situáciu na bojisku, máte pod palcom až tisíce jednotiek a záleží len na vašej strategickej a taktickej zručnosti či z boja vyjdete ako víťaz. Vy ste generál a Supreme Commander(SC) je vaše bojisko. Ako hovoril generál Patton – „Rozsekáme ich na kusy a ich vnútornosti namažeme na pásy našich tankov!“ tak podľa jeho vzoru poďme do prvej veľkolepej virtuálnej bitky.
Chris Taylor je pomerne známa osobnosť na hernej scéne hlavne vďaka sérii Dungeon Siege (a nepochybne sa po SC preslávi ešte viac). Ešte predtým ako založil svoje vlastné štúdio Gas Powered Games vytvoril pre Cavedog Entertainment strategickú pecku, hru na genrálov Total Annihilation. SC je vlastne priamym pokračovaním Total Annihilation, ibaže má tisíckrát krajšiu grafiku, väčšie strategické možnosti a namiesto desiatok jednotiek sa boja účastnia rovné stovky až tisíce. Chris Taylor si SC splnil svoj detstký sen hry na generála generálov.

Pri prvom zapnutí hry je jasné, že na príbeh sa tu nekladie taký dôraz ako napríklad vo Warcafte 3, no predsa tu je (i keď by ho hráč teoreticky ani nepotreboval) a musím priznať, že to nie je len tisíckrát omieľané klišé. Pár storočí v budúcnosti ľudstvo objaví systém medzigalaktických brá a pomocou nich sa začne rozpínať po celom vesmíre a kolonizovať nové a nové planéty. A keďže sa ľudstvo nedokáže poučiť z takých prípadov ako Terminátor, Ja Robot, alebo Číslo Päť Žije, tak implantovali do ľudského mozgu umelú inteligenciu, vznikla nová rasa Cybrania, medzitým na planéte vo vzdialenom konci vesmíru objavili pozemskí kolonizátori pozostatky a technológiu starej mimozemskej rasy Serafínov. Založili novú frakciu Aeonských iluminátov a snažia sa získať všetkých vo vesmíre pre svoje náboženstvo, či už mierovou cestou alebo k nim pekne pošlú svoje tančíky a lietadelká (tak ako to urobili kedysi nám Rusi). Cybrania a Aeoni zaútočili na zemské kolónie a z ich pozostatkov povstalo UEF – United Earth Federation. UEF, Cybrania a Aeoni sa ocitli uprostred nekonečnej vojny, ktorá trvá už stovky rokov a je už len na hráčovi či ju ukončí v prospech tej ktorej frakcie.

Ešte pred skokom do samotného boja musím spomenúť ako ma zaujala rozdielnosť frakcii v ich názoroch. Môžete si vybrať či odohráte kampaň za UEF, Aeon alebo Cybranov (každá kampaň má 6 misii). UEF sú typickí pozemšťania a aj ich jednotky vzdialene pripomínajú to, čo majú teraz na tajných základňach Američania a Rusi. Snažia sa znovu obnoviť rovnováhu vesmíru a vrátiť ľudstvo späť na vrchol. Nepochybujem, že pre mnohých budú UEF prvou voľbou, no v priebehu hrania prídete na to, že ich záujmy sú zo všetkých najpovrchnejšie a vlastne sa len snažia vyhladiť ostatné dve rasy, i keď to tak nevyzerá. Cybrania akokoľvek pripomínajú svojou bojovou technikou odporné chrobáky a ťažko obrnené vozidlá, tak ich hlavným cieľom je len oslobodenie svojich bratov, ktorí ešte stále slúžia UEF. Aeoni pripomínajú svojím chovaním elfov, správajú sa vznešene a všetko riešia s nadhľadom až láskou a i keď násilne rozširujú svoje náboženstvo, tak vedia, že nakoniec prinesie mier a pokoj všetkých vo vesmíre. Aeonov som si obľúbil už len kvôli príťažlivému hlasu a looku ich princeznej, všemocnej vládkyne.

Pekne poďme do boja, na ktorý každý generál netrpezlivo čaká. Výstavba základne je na prvá na rade, hráč postaví pár generátorov na energiu a mass (hmotu) a prvé budovy, v ktorých sa vyrábajú základné jednotky. Postaví sa pár stíhačov, ktorí krúžia okolo základne a malé tančíky, čo sa postavia vedľa tých pár obranných veží, ktoré si je hráč schopný postaviť a odrážajú útok nepriateľa. A ten nejde len z jednej strany. Využíva všetky dostupné manévre a kým sú pešie jednotky zaneprázdnené odrážaním frontálneho útoku, tak z mora začnú hráčovu základňu ostreľovať krížniky a aby to nebolo také ľahké priletí pár bombardérov a zhodia výbušné darčeky. Kde hráč zhíčkaný dnešnými stratégiami typu – postav, vyrob amrádu, pošli ju na nepriateľa, vyhral si – tam bude stratég (alebo skôr generál) jasať radosťou, lebo Supreme Commander ponúka množstvo možností.

Základňa je po pol hodine zbesilých nájazdov ubránená a hráč si môže v kľude vydýchnuť, lebo splnil cieľ misie, ale čože to? Hláška Operation area has been expanded a mapa sa zrazu dvakrát zväčší, pribudne nový cieľ misie, ktorý sa samozrejme nachádza v strede nepriateľských bodiek, ktorých je pravidelne omnoho viac ako tých vašich (bodiek). A toto sa vám nestane len raz za misiu. Mapa sa počas jednej misie rozšíri aj päťkrát a zo začiatku komorné boje desiatok jednotiek sa rozrastú do spomínaných tisíc. Pokiaľ sa vám počet šesť misii na jednu kampaň zdal malý, tak verte tomu, že jedna takáto misia vám zaberie niekoľko hodín.
SC donúti hráča využívať všetky tri typy boja. Mapy sú obrovské a členité. Pokiaľ vidíte pred sebou veľkú zelenú pláň môžete svoju hmotu a energiu investovať do pozemných jednotiek. Vyrobiť pár ťažkých tankov, delostrelectvo a protilietadlové vozítka a s úsmevom na tvári ostreľovať postupne základňu nepriateľa, ktorého útoky sa rozbijú o vašu ťažkú techniku. Šíri oceán doslova vyburcuje k používaniu torpédoborcov, lietadlových lodí, krížnikov a ponoriek. Všetkému sekunduje samozrejme letectvo, ktoré sa dostane cez akúkoľvek prekážku (pokiaľ len tá prekážka nie je 5 protileteckých batérii). Lahôdkou je posledná misia každej frakcie, ktorá doslova kričí po využití útoku zem-more-vzduch v dokonale vybalancovanom pomere. A jedna malá rada, aj keď sa vám zdajú ťažké bombardéri nepremožiteľné, tak sa nevrhajte na nič chránené štítmi. Pozemné jednotky sú v tomto prípade nenahraditeľné, lebo len oni prejdú cez silové pole a vyradia generátor štítov.

Každá frakcia má k dispozícii okolo tridsať druhov jednotiek, čo dáva dohromady skoro stovku bojovej techniky celej hre. Nielenže všetky jednotky krásne vyzerajú, oni sa aj krásne likvidujú. A to na troch stupňoch. Vybudovanie základného letiska vám sprístupní len stíhačov a ľahké bombadéri. Po upgrade na druhý stupeň sa vám sprístupnia lietadlá strieľajúce torpéda, transportné lode a univerzálne stroje pripomínajúce helikoptéry perfektné pre systematické ničenie hocičoho v dosahu (čo sa nachádza na zemi). Na treťom stupni prichádzajú obrnené útočné transportéri, ťažké bombardéri a celkovo najlepšie vzdušné stroje. Pritom je možné v danej budove vyrábať jednotky všetkých troch kategórii. Osobitnou kapitolou sú unikátne jednotky. Každá frakcia má tri, sú asi 20 krát väčšia ako ktorákoľvek iná jednotka na obrazovke, ich výroba je veľmi dlhá a drahá, no ich útočná sila stojí za to. Počkajte, keď prvýkrát uvidíte v pohybe materskú loď Aeonov (akoby vypadla zo Dňa Nezávislosti, je obrovská a plná desiatok stíhačov) alebo Cybranského delostreleckého švába.

Nedalo mi nespomenúť transportné lode, lebo tie majú jednu geniálnu vychytávku. Môžete im nastaviť z ktorého miesta majú nosiť jednotky na druhé miesto. Tým prakticky zautomatizujete prísun jednotiek na bojisko. Vyjdú z továrne a lietadielko ich odvezie priamo do bojovej vravy. V neskorších častiach tak prakticky vypadá staranie sa o základňu a venujete sa iba boju. Drobnosť, ktorá dokáže spríjemniť výbornú stratégiu.
SC dostal svoj názov pre veliteľskú jednotku. SC je vlastne hráč, veľký robot, ktorý sa stará o základňu a je akýmsi tým pomyselným generálom na mape. SC robí všetko lepšie a rýchlejšie ako ostatné jednotky, rýchlejšie stavia budovy a jeho útoky sú poriadne silné. SC je zároveň aj lovnou zverou, každý ho chce zničiť, pretože jeho zničením končí misia (buď víťazne, alebo prehrou, podľa toho samozrejme ktorý SC bol zničený). SC pri svojom zničení zlikviduje aj celú svoju základňu a vôbec všetko naokolo, či už je to priateľské alebo nepriateľské, lebo akonáhle jeho život klesne na nulu nasleduje atómový výbuch, ktorý zrovná všetko na obrazovke.
Multiplayer SC je chytľavou záležitosťou a v kadečom predčí skvelú kampaň. Možnosť mať proti sebe živého, progresívne uvažujúceho protivníka vždy bude lákať a dvaja ostrieľaní generáli dokážu rozohrať skutočne krvavú a výbušnú partia šachu. Ak už nemienite stráviť váš čas pri kampani jedného hráča, tak si aspoň vyskúšajte jednu multiplayerovú bitku a ak pán boh dožičí a vám sa podarí zničiť súperovho SC a uvidíte ten výbuch budete chcieť ďalší a ďalší. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo SC vyšiel s oneskorením na Xbox 360, aby si aj majitelia konzolí mohli vychutnať ten MP.

Toľko chváli a vy sa určite čudujete prečo sa v hodnoteni neskvie krásna deviatka. S triezvym úsudkom ( a ten mám málokedy) musím podotknúť, že SC neprináša skoro nič, čo sme tu už nevideli. (nenasmial som sa u neho, milujem humorné hry, ale to je čisto subjektívna vec). A dlhočizná kampaň sa môže po čase javiť ako zdĺhavá a niektorí hráči môžu stratiť chuť vyskúšať všetky tri frakcie. Čo by bola škoda.
Nádherná grafika next-gen titulov, kde všetko lieta, ničí sa, vybuchuje, nádherne sa to hýbe je vykúpená krvavými nárokmi na HW. Sám Chris Taylor tvrdil, že na horšej grafike ako GFX 7900 by SC nehral. Takže si viete predstaviť ako SC vyzeral na mojom PC s GFX 6600. I keď bolo veľa efektov vypnutých, tak SC vyzeral efektívne a vo veľkých bitkách bolo na čom oči pásť, pokiaľ neskočil framerate na nepríjemne nízke číslo a začalo grando sekando. Vtedy neostáva nič iné ako odzoomovať do vesmíru. Žiadna minimapa sa nekoná a jednoducho môžete odzoomovať až tak ďaleko, že vidíte úplne celú mapu. Tak môžete bojovať na niekoľkých frontách naraz, SC vyzerá ako šachy a kúzlo nádhernej grafiky mizne. Tých pár, čo hralo Defcon dobre vie, že nepotrebujeme grafiku, aby bola stratégie nekonečne chytľavá.
SC je hra pre generála Pattona, Napoleona a Ľudovíta Neviemktorého. Geniálnych stratégov, ktorý milujú vravu boja, všetko lieta, vybuchuje a výstavba základne je odsunutá na štvrtú priečku. Hlavný je boj, všade na všetkých frontách. Škoda, že ho kazí občasná zdĺhavosť a otrasné HW nároky. Rozsekáme ich na kusy a ich vnútornosti namažeme na pásy našich tankov!

Plusy:
realtime stratégia pre každého
Bonus: prehrané misie možno preskočiť
rozdiely v ideológii frakcii a ich stvárnenie
tisíce jednotiek, boje
obrovská mapa, ktorú možno nádherne odzoomovať

Mínusy:
občasná zdĺhavosť
toľko bojov naraz môže spôsobiť zmätok
HW nároky

VERDIKT: 8,0/10

Tangorn