The Suffering 2: Ties That Bind

Pokračovanie hry Suffering hrám asi s minútovým rozdielom hneď po dokončení hrania prvej hry. Suffering 2: Ties That Bind mám teda možnosť porovnať s jednotkou ešte za čerstva. Ešte nevychladli nervy zo zabíjania veľkej príšery na konci v jednotke a dostávam sa opäť do väzeňského prostredia niekde z pred 5 rokov, tam kde spomienky vracajúce sa v jednotke niekde začali.

Len po chvíli pochopím, že začiatok hry nie hrou, ktorá bude dejom, ale len spomienkou, lebo pokračuje scénkou na lodi, ktorou jednotka končí.

Rozdiely oproti jednotke grafické:
Čo je možné ihneď pozorovať z rozdielov oproti jednotke je lepšia grafika. Možnosti nastavení nie sú nejak extrémne vylepšené. Takmer rovnaké možnosti však aj tak vo výsledne hranej hre vyznievajú oveľa viac detajlnejšie. V ponuke hry sa vylepšila grafická stránka položiek, ako aj možností vyvolaných priamo v hre, menu je prehľadnejšie a očividne aj tam pribudlo niečo z práce grafikov. V hre samotnej postavy sa chovajú viac živé, mimika tváre aj pokus docieliť čo najdokonalejší ksicht, sa celkom darí. Okolie zobrazuje viac detailov a pritom je medzi oboma hrami možno tak rok rozdiel. Celkom príjemný postup, ak hráte na plnom rozlíšení. Stále platí, že hra je staršieho dáta a je slušne hraná aj na slabšom počítači. Náročnosť na bežnom stroji sa teda nejak pozorovateľne nemení. Grafický rozdiel je napríklad aj v štádiu netvora, ak sa dostanete (tentoraz dokonca samovoľne) doň, okolie sa sfarbuje do (nazval by som to) rakovinovo-nechutnej farby. Texty jazyk v profesionálnej českej verzii nezabúdajú opäť na textúrky pre listy, mapy a podobne. Rozmazanie prostredia je o malé percento lepším zážitkom a…

Rozdiely v hrateľnosti a detaily:
Hneď na začiatku, len čo som mohol pohybovať postavou, zanadával som na šialenú kameru, respektíve povedané pohybovanie myšou. Možno nie som hráč, čo by vyznával obrátenú myš, skrátka nie. Na šťastie, inak by som to už nehral, je v nastaveniach hry možnosť si upraviť ovládanie práve myšou podľa seba, citlivosť vertikálneho a horizontálneho otočenia.
V začiatku hrania nechýba ako v jednotke niekoľko tipov, ako čo zapnúť, otvoriť, odstreliť, no pribudlo aj pár detailov, napríklad nový švih z hora nadol. Medzi zbrane sa dostala aj klasická kovová rúrka a iné podobné obyčaje. Medzi zbraňami sa prepína kolieskom na myši. Chvalabohu. Vylepšovák, čo stojí za to. Obmedzenie však nastalo v počte zbraní. Niesť môžete z každého druhu zbraní len jednu. Viac realistické, ale pri neúčinnosti mnohých z nich tak, akoby sme si predstavovali, budete dosť často zbrane striedať a kombinovať. Na tie najväčšie beštie neplatí žiadna z nich, len vy ako beštia rovnocenná, či cenná viac než oni. Koliesko alebo horné číslice nad WASD to je už ale klasika a netreba to spomínať… či vlastne už som… to už je jedno.. Z pozorovateľných detailov a zároveň noviniek spomeniem napríklad visiaci zámok na dverách. Ten sa dá odrbkať napríklad práve kovovou rúrkou stlačením kolieska na myši. Štandardne práve to vyvolá alternatívny švih nie z boku po príšere ale z hora nadol. Zámok odletí a sprístupní sa obsah skrine či miesta.
Hra má tu správnu atmosféru, akú by sme od nej chceli dostať, strach, krik detí a umierajúcich, niečo síce morbídne, ale od hry očakávané… všade prítomné krvavé stopy, rozprskaná krv na stenách a strope a všade prítomný závan smrti. Mnohé miesta, akoby ste už videli, opakujú sa, alebo skôr využívajú rovnaké textúry než v iných miestach, to je známe už z jednotky. „Túto chodbu som už prechádzal, ale bolo v nej viac mŕtvol a dvere neboli zľava, ale sprava…“. Tejto hre to musíme odpustiť. Veď sa práve odohráva v spleti chodieb, miestností, väzenských objektov a smradľavých kanálov plných špiny a toho, čoho opis by sa neoplatil čítať pri jedle. A väzenie iné nie je, než len spleť chodieb a kanály sú rovnaké všade. Špina, tma, a strach je zastúpený slušne.

Z príbehu:
Ako som už spomenul, príbeh v celkom úvode hry pokračuje únikom na lodi zo šialeného ostrova a previnie sa s krátkou udalosťou z pred 5 rokov. Príbeh sa po chvíli vráti do súčasnosti a hlavného hrdinu zoznámi s vyšetrovateľkou, ktorá mu pôjde po krku po zvyšok hry. Torquovi (vám) sa podarí ujsť a čoskoro pochopíte niekoľko zmien oproti jednotke. Najmä keď sa vám podarí pretvoriť na beštiu, tentoraz oveľa svalnatejšiu, krvilačnejšiu a svojimi údermi ničivejšiu. Príbeh sa odohráva v meste Baltimore, odkiaľ Torque pochádza. Pochopí, že nie je jediný čo unikol z ostrova šialených pokusov a tiež prechádza mnohými miestami mesta začínajúc svojim zdemolovaným bytom, pričom ho neustále budú sprevádzať vidiny z predchádzajúcich rokov, hlasy a spomienky. Mŕtva žena sa bude snažiť Torquovi prehovoriť do duše a vrátiť spomienky na udalosti z pred rokov, čo sa vlastne stalo. A ak sa aj dostanete niekam, kde je krvi po stenách málo, nejaká tá krvavá vidina zaraz napraví hodnotu strašidelnosti.

Nepriatelia a umelá inteligencia
Nepriateľov máme viac menej dejavu jednotky. Objavilo sa však aj tu pár noviniek, horiaca beštia známa v podstate z jednotky len s trochu iným ksichtom a elektrická beštia, pavúčí nechutný lezúň ktorý mi pripomenul Harryho Pottera (vlastne ani neviem prečo) a tiež potkaní bordel. Umelá inteligencia je skôr o tom, že sa nepriateľ ozve, nebude tíško prekvapovať zo zadu a nahlodávať z chrbta, keď ste pred tým zdanlivo všetko v budove vyhubili. Nepriateľa zväčša počuť, a v podstate je to tak dobre. Inteligencia ľudí, ktorých by som pri ceste dobra chcel zachrániť je však občas na zasmiatie. Nepriatelia sú akoby viac odolnejší proti niektorým zbraniam. Tie strácajú dokonca účinnosť pri poriadnej dávke, ba celý zásobník padne akoby niekam do steny vedľa nepriateľa, ak sa strieľa na druhý koniec miestnosti. Lepší je preto pohľad prvej osoby, ktorý sa dá klasicky prepínať tak ako v jednotke. Beštiár je takmer rovnaký ako v jednotke.

Dobro a zlo:
Možnosť obrátiť sa na stranu dobra alebo zla je tu oveľa výraznejšia a v náhľade máp je možné aj sledovať, k čomu sa viac približujete. Môžete sa snažiť byť na jednej strane, alebo na druhej, verte však, že udržanie sa na strane dobra dá zabrať ako v bežnom svete oveľa viac, ako na tej strane zlej. Kľúčové pre smerovanie „orientácie“ je chovanie sa počas hry voči zatúlancom a tým, čo volajú o pomoc. Zachraňujete im krk a vlastne snažíte sa ich netrafiť svojimi zásahmi, ale oni akoby naschvál vám do jasnej dráhy letu nábojov vbehnú, ako slepý aj hluchý blbci. Až vám to pripadá, že je to naschvál z pomätenia zúfalcov, dobre.. vezmime to z tejto strany. Udržať sa na strane zla je naozaj jednoduché, lebo platí pravidlo jedno: „čo sa hýbe znehybni“. Pomôcť ti k tomu má spomínaný rozšírený arzenál.

Osobne sa mi na hre páči viacero vecí. Snažila sa zdokonaliť prvý diel, ako to len šlo a zachovala pritom jej tvár. V balení od CDprojekt sa obe hry nachádzajú za jednu cenu na jednom DVD disku. Super cena a super možnosť, ktorú treba využiť, ak vám Suffering niečo hovorí.

Online kníhkupectvo BUX.sk
Šéfredaktor Slovenciny.com, portálu s prekladmi do počítačových hier fungujúceho od roku 2004. Autor prekladov počítačových hier sérií Need for speed, Grand Theft Auto, Call of Duty, Age of Empires III a ďalších.