Nintendo patrí medzi firmy, pri ktorých skutočná história občas znie ako vymyslená legenda. Firma existovala desaťročia pred prvou videohrou, Mario sa pôvodne volal Jumpman, ovládačový kríž vznikal pre malú vreckovú hru a Nintendo dokonca spolupracovalo so Sony na zariadení s názvom PlayStation. To potom dobilo svet, no ani samotné Nintendo sa nemohlo hanbiť svojim vlastným vývojom bez Sony. Niektoré experimenty boli geniálne, iné skončili slepou uličkou. Práve vďaka nim však možno pochopiť, prečo Nintendo tak často išlo vlastnou cestou.
Nintendo existovalo takmer deväť desaťročí bez videohier
Nintendo vzniklo v Kjóte v roku 1889, keď Fusajiro Yamauchi začal vyrábať tradičné japonské karty Hanafuda. K videohrám sa firma dostala až po mnohých desaťročiach. Za jednu z prvých videohier Nintenda sa považuje arkádová hra EVR Race z roku 1975, domáce elektronické systémy Color TV-Game prišli o dva roky neskôr. Jednou z kľúčových osobností ďalšieho vývoja bol Gunpei Yokoi, ktorý sa podieľal na Game & Watch aj neskoršom Game Boyi.
S Game & Watch sa spája známa historka, podľa ktorej Yokoiho inšpiroval pohľad na cestujúceho vo vlaku Šinkansen, ktorý sa z nudy pohrával s kalkulačkou. Nintendo túto príhodu samo pripomína, no najbezpečnejšie je brať ju ako dobre zdokumentovanú firemnú historku, nie ako stenografický záznam okamihu, keď zariadenie vzniklo.
D-pad vznikol v čase, keď nikto netušil, že ho budú používať celé generácie
Pri hre Donkey Kong pre Game & Watch z roku 1982 Nintendo použilo smerový kríž, dnes známy ako D-pad. Mal byť malý, presný a použiteľný bez toho, aby sa hráč musel pozerať na svoje prsty. Neskôr sa objavil na ovládači NES a stal sa jedným zo základných prvkov herných ovládačov. Jeho princíp prežil celé desaťročia a dodnes ho nájdeme na moderných gamepadoch.
Mario bol najprv Jumpman a meno dostal podľa skutočného človeka
V arkádovom Donkey Kongovi z roku 1981 dnešný Mario ešte nebol Mario. Postava sa označovala ako Jumpman a vystupovala ako tesár zachraňujúci Pauline. Nintendo uvádza, že meno Mario dostal podľa Maria Segaleho, prenajímateľa priestorov Nintendo of America.
Aj samotný vzhľad postavy bol výsledkom technických obmedzení. Mario mal iba približne 16 × 16 pixelov. Fúzy pomáhali naznačiť tvár bez potreby detailne kresliť ústa, čiapka zjednodušovala problém s vlasmi a výrazné oblečenie pomáhalo rozlíšiť pohyb tela. Shigeru Miyamoto pritom postavu pôvodne vnímal ako univerzálneho „herca“, ktorý sa môže objavovať v rôznych hrách. Používal pre ňu aj pracovné označenie Mr. Video. Presne to sa napokon stalo – Mario sa objavil v desiatkach rôznych žánrov a stal sa jednou z najznámejších herných postáv sveta.
Game Boy nevyhral parametrami, ale tým, že bol prenosný
Keď Nintendo v roku 1989 uviedlo Game Boy, nešlo o technicky najpokročilejší handheld svojej doby. Mal monochromatický displej a jednoduchú grafiku, no ponúkal veľmi dobrú výdrž, praktické rozmery a silné hry. Jedným z najdôležitejších titulov sa stal Tetris, najmä na západných trhoch, kde sa pevne spojil s obrazom Game Boya a pomohol zariadenie dostať aj k ľuďom, ktorí dovtedy videohry veľmi nehrali.
V roku 2000 Nintendo oznámilo, že rodina Game Boy prekročila hranicu 100 miliónov predaných kusov. A potom prišli Pokémoni. Prvé hry Pokémon vyšli v Japonsku v roku 1996 a staršiemu Game Boyu dali nový život práve v čase, keď by sa od neho už očakával postupný ústup.
Nintendo posielalo herné dáta cez telefónnu sieť aj satelit
Nintendo skúšalo prepojené služby dávno predtým, než sa online hranie stalo samozrejmosťou. Už v roku 1987 experimentovalo v Japonsku s prenosom dát cez verejnú telefónnu sieť. Pri golfovom turnaji využívalo systém Disk Fax na posielanie výsledkov. V roku 1994 vznikol Nintendo Gateway. Konzoly Super Nintendo boli súčasťou palubnej zábavy v niektorých komerčných lietadlách, takže cestujúci mohli počas letu hrať. O rok neskôr Nintendo spustilo v Japonsku Satellaview, adaptér pre Super Famicom, ktorý prijímal digitálny obsah prostredníctvom satelitného vysielania. Hráči tak mohli získavať hry a ďalšie dáta dávno predtým, než sa sťahovanie obsahu do konzoly stalo bežnou vecou.
Nintendo a Sony spolu naozaj pripravovali PlayStation
Jedna z najpozoruhodnejších kapitol histórie Nintenda patrí paradoxne značke Sony. Na prelome 80. a 90. rokov Nintendo rokovalo so Sony o využití CD-ROM technológie pre Super Nintendo. Začiatkom roku 1990 obe firmy uzavreli dohodu o vývoji zariadenia kompatibilného so Super NES a vybaveného CD-ROM mechanikou. Projekt niesol názov PlayStation.
Spoločná konzola Nintendo a Sony nakoniec nevznikla. Sony však vo vývoji vlastného herného systému pokračovalo a v roku 1994 prišla prvá PlayStation. Pozor pozor! Tvrdiť, že Nintendo „vytvorilo PlayStation“, by bolo zjednodušenie. Pravda však je, že korene projektu PlayStation vedú aj k neúspešnej spolupráci Sony a Nintenda.
Virtual Boy ukázal, že Nintendo sa nebálo ani slepých uličiek
Nintendo nebolo úspešné vždy. Virtual Boy z roku 1995 bol nezvyčajný systém vytvárajúci stereoskopický červeno-čierny obraz. Komerčne neuspel a jeho životnosť bola krátka. Shigeru Miyamoto neskôr vysvetľoval, že ho vnímal skôr ako zaujímavú technologickú hračku než ako klasického nástupcu Game Boya. Trh ho však často posudzoval práve ako ďalšiu veľkú konzolu Nintenda. Aj tento neúspech je dôležitý, pretože ukazuje, ako firma pracovala: skúšala nové spôsoby hrania, aj keď nebolo isté, či ich publikum prijme.
Nintendo počas svojej histórie opakovane menilo smer. Nintendo 64 zostalo pri cartridge, GameCube prešlo na disky, Wii stavilo na pohybové ovládanie a Switch nakoniec spojil domácu a prenosnú konzolu. A tam je už aj Minecraft, ktorý sfilmovali. Paráda.
Našli ste chybu?
Nefunguje stiahnutie, preklad, alebo čokoľvek na tejto stránke?Píšte prosím na email: naetoo (a) centrum.sk
V priebehu rokov strácajú niektoré pluginy podporu a nie všetko sa môže od rokov 2004 až 2012 aj v roku 2025 správať rovnako. Ak objavíte chybu, prosím upozornite ma na ňu. Ďakujem.
