Prečo sa online hry nedajú neoficiálne prekladať do slovenčiny?

Slovenské preklady počítačových hier celé roky vznikali spôsobom, ktorý bol pre nadšencov pomerne dobre uchopiteľný. Hra mala vo svojom adresári jazykové súbory, rôzne priečinky s názvami ako lang, loc, locale či localization, prípadne bolo potrebné zistiť, ktorý súbor hra načítava, a pôvodný text nahradiť slovenským. Niekedy bolo nutné hru presvedčiť, aby nový jazyk vôbec prijala pod nejakým novým jazykovým súborom, ktorý už nenahrádzal iné. Pri klasických hrách uložených na počítači však prekladateľ aspoň vedel, s čím pracuje. S príchodom online hier sa situácia zásadne zmenila.

Fanúšikovské preklady hier sú pritom osobitný svet. Samotný preklad textu automaticky neznamená pirátstvo – slovenská lokalizácia môže byť určená pre úplne legálne zakúpenú hru. Na druhej strane pri jej vytváraní často dochádza k úprave súborov alebo spôsobu, akým hra pracuje s obsahom, a preto záleží aj na podmienkach konkrétneho výrobcu. Mnohí vývojári takéto nekomerčné úpravy tolerujú, iní zásahy do hry povoľujú iba v presne určenom rozsahu. Pri online tituloch však k právnej otázke pribudol ešte väčší problém: technicky často nie je čo stabilne prekladať.

Kedysi stačilo nájsť správny súbor

Pri tradičnej počítačovej hre bol obsah po vydaní relatívne nemenný. Prekladateľ našiel jazykové súbory, rozbalil archív, identifikoval jednotlivé texty a pustil sa do práce. Niekedy na preklade strávil hodiny, inokedy dni, týždne, či mesiace. Ak mala hra napríklad 20 000 viet a tie sa po vydaní nemenili, po dokončení prekladu mohla slovenčina fungovať celé roky. Nejaký update, ktorých bolo málo a vzácne, pozmenil texty a bolo nutné na to reagovať úpravou súboru. Pri rozsiahlej námahe prekladateľa sa historicky objavovali poďakovania asi v pomere 1:20 voči nadávkam a kritike na rôzne názvy, jazykové riešenie, či gramatiku. Úsmevná minulosť.

Samozrejme, ani vtedy to nebolo vždy jednoduché. Niektoré hry mali texty uložené v bežných súboroch, iné používali vlastné archívy, databázy alebo formáty, ktoré bolo potrebné najskôr pochopiť, otvoríť, unpackovať… Mohli sa objaviť problémy s diakritikou, fontmi, dĺžkou textov či s tým, že hra slovenčinu ako jazyk vôbec nepoznala. Prekladateľ však pracoval s konkrétnou verziou programu. Keď bola lokalizácia hotová a hra sa už nemenila, problém bol v zásade vyriešený. Online hra takýto definitívny stav často nikdy nedosiahne.

Online hra nie je hotový výrobok, ale neustále sa meniaci svet

Moderné online hry sa pravidelne aktualizujú. Pribúdajú predmety, postavy, schopnosti, mapy, udalosti, úlohy, dialógy, sezónny obsah aj celé herné mechanizmy. Text, ktorý bol aktuálny minulý mesiac, už dnes nemusí zodpovedať aktuálnej verzii hry. Dokonca poznáme hry, kde sa menia súbory snáď každý deň. Hotová smrť pre prekladateľa, ktorý by to robil ako voľnočasovú aktivitu. Iný fakt je, že kedysi aktívni prekladatelia majú dnes vlastné deti, ktoré sú vo veku, kedy tvorili oni.

Časť obsahu navyše nemusí byť trvalo uložená v počítači hráča, čiže texty načítava zo vzdialeného servera. Hra si môže údaje sťahovať zo serverov alebo pri spustení kontrolovať, či lokálne súbory zodpovedajú aktuálnej verzii. Upravený jazykový súbor tak môže po aktualizácii jednoducho zmiznúť, byť nahradený originálom alebo prestať fungovať, pretože sa zmenila jeho štruktúra. Vzniká tým problém, ktorý pri starej offline hre prakticky neexistoval. Preklad nie je potrebné iba vytvoriť, ale neustále ho udržiavať.

Predstavme si, že fanúšik preloží 50 000 textových položiek. O týždeň príde aktualizácia, ktorá pridá ďalších 800, sto starých zmení a niekoľko desiatok odstráni. Budú zbytočné, či neaktuálne pre dej, alebo celú opravu. O ďalšie dva týždne príde nový event a s ním ďalší obsah. Prekladateľ musí zistiť, čo sa zmenilo, nové texty vytiahnuť, preložiť, skontrolovať a pripraviť novú verziu lokalizácie.

Problémom nie je len množstvo textu

Pri online hrách môže do hry vstupovať aj kontrola integrity súborov. Klient si môže overovať, či používa správnu verziu dát, a poškodené alebo zmenené súbory automaticky nahradiť. V niektorých hrách navyše fungujú bezpečnostné a anti-cheat systémy, takže experimentovanie so súbormi hry nemusí byť rozumné ani v prípade, keď hráč chce meniť iba texty. Detektor preverí, či sedia veľkosti a dátumy úprav a už hru nespustí. Síce ochrana funguje proti cheaterom, ktorí robili zásahy do súborov, ale reálne zaberie aj pri nevinnom preklade.

Fanúšikovská lokalizácia preto potrebuje niekoľko vecí naraz: prístup k textom, stabilný formát súborov, možnosť bezpečne ich meniť a spôsob, ako zabezpečiť, aby úpravu ďalšia aktualizácia nezničila. Ak niektorá z týchto podmienok chýba, preklad môže byť prakticky neudržateľný.

Existujú samozrejme online hry, ktoré ponúkajú viac jazykov. Rozdiel je v tom, že ich lokalizáciu podporuje samotný vývojár. Hra je už od začiatku vytvorená tak, aby vedela pracovať s viacerými jazykovými verziami. Nový predmet, úloha či dialóg sa dostane do lokalizačného systému a jednotlivé jazykové tímy ho môžu doplniť ešte pred vydaním aktualizácie. Fanúšik stojaci mimo vývojárskeho tímu takúto výhodu nemá. K novým textom sa často dostane až vo chvíli, keď aktualizácia príde hráčom.

Prekladateľ by musel držať krok s celou hrou

Ak by na slovenčine záviseli hráči, ktorí bez nej hre nerozumejú, vznikol by ďalší problém. Po každej významnej aktualizácii by museli čakať, kým prekladateľ pripraví novú kompatibilnú verziu. Ten pritom nemusí mať čas reagovať v deň vydania aktualizácie. Môže ísť o dobrovoľníka, ktorý lokalizáciu pripravuje vo voľnom čase. Hráč by tak musel sledovať nielen verziu samotnej hry, ale aj to, pre ktorú verziu existuje slovenský preklad. Aktualizácia v pondelok by pokojne mohla znamenať niekoľko dní bez funkčnej slovenčiny. Pri hre, ktorá sa mení každý týždeň alebo každý mesiac, môže takýto projekt postupne narásť na prácu, ktorú už jeden nadšenec jednoducho nedokáže dlhodobo zvládať.