Bulletstorm

V nejakom zapadnutom kúte tohto smradľavého vesmíru som ho konečne našiel. Hoci som bol v tom čase spitý ako taška, hneď som Saranna spoznal. Ten hajzel… celý čas sme si mysleli že zabíjame „tých zlých“ a pravda bola kdesi úplne úplne inde… ale osud mi ho naservíroval priamo pod nos a preto som neváhal a vydal rozkaz. Rozkaz, ktorý ma pripravil o loď, posádku a skoro aj o jediného priateľa, ktorého som kedy mal. Ale taký je už tento prašivý život. Kde som dal ten prekliaty Nom džús…

Vývoj: People Can Fly, Epic Games
Vydavateľ: Electronic Arts
Dátum vydania v EU: 25. február 2011
Žáner: akčná FPS
ESRB rating: M (od 18 rokov)
Webstránka: http://www.bulletstorm.com/
Minimálne požiadavky: Windows XP, procesor Intel Core 2 Duo E2140 @ 1.6 GHz/AMD Athlon 64 X2 3200+, pamäť 1.5 GB, 9 GB voľného miesta na disku, grafická karta Nvidia GeForce 7600/ATI Radeon HD 2400 Pro, zvuková karta kompatibilná s DirectX 9.0c, pripojenie na internet, klávesnica, myše, DVD Rom mechaniku

V celej miestnosti je pomerne ticho. Hoci zvonku doliehajú rytmické bíty disko hudby, dokážeme sa rozprávať ako ľudia aj bez nutnosti zvyšovať hlas. Som trochu nervózny. Na opačnej strane malého, štvorcového stolíka, ktorý už bezpochyby zažil aj oveľa lepšie časy, sedí asi tridsať ročný chlapík, ktorému z očí možno vyčítať veľkú bolesť, hnev a tvrdý život. Má dlhšie čierne vlasy, je neoholený a napriek tvrdým črtám tváre a niekoľkým vráskam, dal by sa charakterizovať ako sympaťák. Oči mu neustále odbiehajú na všetky strany, akoby čakal, že ho niekto prepadne. Ale taký je život žoldniera – byť stále v strehu – a hoci pán Grayson Hunt už nie je tým, čím býval, stále je to chlap ako hora a nechcel by som sa ocitnúť na opačnom konci jeho zbraní.
„Hádam aj začneme, nie?“ Jeho hlas znie drsne, trochu výhražne. Z hlboka sa nadýchnem a zapínam diktafón….

Redaktor: Pán Hunt, v prvom rade by som sa vám rád poďakoval za to, že ste prišli. Moja prvá otázka znie, prečo ste súhlasili s vaším účinkovaním v akčnej FPS Bulletstorm?
Hunt: (úsmev) Prečo? To je jednoduché. Lebo tá hra má gule! Keď za mnou prišli z People Can Fly, že ma tam chcú, najprv som jedného z nich ogrcal. Nieže by som mal niečo osobne proti nim, to nie, ale prišli tak akosi… v nevhodnej chvíli, vieš? Prišli o deviatej ráno a večer pred tým som to trochu prehnal s Nom džúsom… ale našťastie sme to rýchlo zahovorili a hoci ten jeden chlapík na mňa stále nepríjemne pokukoval, nakoniec sme sa dohodli. Keď mi vysvetlili o čom to celé bude a predstavili základný systém hry, hneď sa mi to páčilo. Konečne to bolo niečo nové, niečo zaujímavé. Nie ako tí senilní dedovia… (smiech).

Redaktor: Senilní dedovia?
Hunt: Presne tak. Tí starí páprdovia, čo si sedia na svojich zlatých trónoch a z výšky sa pozerajú na všetky ostatné FPSky…

Redaktor: Máte na mysli niekoho konkrétneho?
Hunt: Keby len jedného. Čo dnes fičí? Call of Duty, Medal of Honor, Battlefield, Halo… pche! (Grayson udrie rukou pod stole, až redaktor od strachu nadskočí). Stále o tom istom – choď a zastreľ, vezmi zbraň, zachráň Ameriku… ako som hovoril, sú to starci. Každoročný facelift v podobe nového pokračovania ich len udržuje pri živote, ako prístroje v nemocnici. Ale ja som im ukázal, hahaha, ja veru hej! Takto som im všetkým vystrčil tento prst a vmietol do ksichtu, že sú mŕtvi a že by so sebou mali dačo spraviť, inak ich prevalcujem. A na to sa napijem! (nasleduje minúta ticha, kým pán Hunt na jeden dúšok vyprázdni fľašku alkoholu a kývnutím ruky naznačí čašníčke, aby priniesla novú. Doniesla ich rovno päť.)

Redaktor: V Bulletstorm však nie ste iba vy sám. Koho ďalšieho vývojári nahovorili?
Hunt: Samozrejme, Bulletstorm by nebol Bulletstorm bez môjho priateľa Ishiho. Tam mali trochu problém, pretože hoci sme kedysi boli najlepší priatelia, kvôli mojim… eh… otáznym rozhodnutiam… na mňa akosi zanevrel. Museli mu poriadne priplatiť a sľúbiť, že spolu budeme na pľaci len toľko, koľko treba. Nakoniec však súhlasil, čo ma veľmi potešilo. Aspoň svoju nevôľu voči mne nemusel toľko predstierať (smeich). A ešte tu máme Trishku… tú sexi mačku, ktorá sa nie a nie nechať chytiť… no ale taký je život. Niekedy by som ju fakt vedel nakopať do gulí, ženskú bláznivú.. (smiech a následný povzdych) Trishka…

Redaktor: Počul som, že ste mali prvý deň pri stretnutí s ostatnými postavami na pľaci menší problém. Konkrétne s generálom Sarranom.
Hunt: Och áno… to bolo čosi. Viete, namiesto Sarrana museli najať herca. V maskérni ho ale upravili tak dokonale, že hneď ako som ho uvidel, ozvali sa vo mne staré spomienky a strelil som ho do zadku. Potom som mu chcel odtrhnúť ruku a umlátiť ho ňou, ale ochranka z Epic games do mňa napražila nejaké elektródy, tak k tomu nedošlo. Každopádne museli zohnať nového herca a tento krát ho namaskovať tak, aby sa až tak veľmi nepodobal na originál.

Redaktor: Súhlasíte s tvrdeniami, že by sa to nebolo stalo, keby ste v ten deň neboli opitý?
Hunt: Asi áno, ale to ani nemusíme preberať. Triezvy so nebol odo dňa, ako som opustil jednotku Echo, ktorú viedol práve spomínaný Sarrano. Takže mi všetci môžu….

Redaktor: Ďakujem, myslím, že všetci chápu, čo ste tým chceli povedať.
(ďalšia prestávka na vyprázdnenie fľašky. Nasledovalo nepublikovateľné odgrgnutie priamo do tváre redaktora.)

Bulletstorm Bulletstorm Bulletstorm
Redaktor: Ok, poďme k ďalšej otázke. Podľa mojich informácií je príbeh hry založený na skutočných udalostiach. Čo je na tom pravdy?
Hunt: Celé je to jedna veľká, zasraná pravda – sorry za výraz „zasraná“. Neviem odkiaľ sa People Can Fly dostali k môjmu osobnému spisu, ale zapáčilo sa im to a chceli to preniesť do svojej hry.

Redaktor: Nenamietali ste?
Hunt: Ani som nemohol. Ja si totiž ani nepamätám, kedy za mnou boli aby som podpísal papier, že s tým súhlasím. Majú to však na videu – bol som spitý ako taška a myslel som si, že podpisujem nejakú petíciu za uzákonenie hot-dogov ako národného jedla. Čo už… aspoň každý uvidí, aký bol Sarrano hajzel. Dobre mu tak. (ďalší hlt z už tretej fľaše, tento krát však ostáva do polovice plná.)

Redaktor: Môžete nám trochu priblížiť dej? Samozrejme, bez spoilerovania pre tých, ktorí hru ešte nehrali…
Hunt: Ako si spomenul, Bulletstorm zachytáva jednu z… z… povedzme že najžalostnejších etáp môjho života. Prežil som mnohé zaujímavé dobrodružstvá, ktovie, prečo sa v Epic rozhodli práve pre toto jedno konkrétne. Ale späť k veci – hra začína na mojej vesmírnej lodi, ešte so starou posádkou. Úplnou náhodou v nejakom zapadnutom kúte vesmíru narazíme na Sarrana, ktorého som na smrť nenávidel za to, čo nám spôsobil. Rozhodol som sa ho zničiť, ale nejako som to nedomyslel a nakoniec sme všetci skončili na takej smiešnej planéte… názov si už nepamätám… a okrem nás sa na ňu živý a zdravý dostal aj Sarrano. Začal som ho prenasledovať a s Ishim sme sa dostali do takého veľkého….

Redaktor: Bez spoilerov, prosím (úsmev). Spomínali ste posádku. Kto boli tí chlapi?
Hunt: Prevažne ako ja, bývalí členovia jednotky Echo. Žoldnieri, ktorí verili, že zabíjajú „tých zlých“. Pravda však vyplávala na povrch, ako si to môžete zahrať aj sami a tak sme sa rozhodli odísť.

Redaktor: Rozhodli?
Hunt: (zamračene) Ok, tak JA som sa rozhodol. Ale ostatní ma nasledovali.

Redaktor: Ani nemali inú možnosť, keď ste vyhlásili Sarranovi vojnu…
Hunt: (prudko vstáva od stola a položí obe ruky na stôl, zovreté v päsť) Hej! Ty si tam nebol, jasné? Ty si nemusel zabíjať nevinných a počúvať tie Sarranove drísty ktorými nás….

Redaktor: Prepáčte, nechcel som vás rozhnevať. Netušil som, že ešte stále je to pre vás taká citlivá téma…
Hunt: Vieš čo… kašli na to, je to za nami. Hlavné je, že hoci stále ideme po Sarranovi, celé je to rozprávané akčným štýlom, nikdy sa pri tom nenudíš a kopec hlášok z hry naozaj stojí za to. Daj ďalšiu otázku, chlapče… (Hunt pomaly chladne, zdvíha zo zeme stoličku a sadá si. Dopíja tretiu fľašu a otvára ďalšiu.)

Redaktor: Z videí a ukážok vidno, že sa vám do rúk dostalo niekoľko naozaj zaujímavých zbraní a doplnkov. Popísali by ste čitateľom svoje najobľúbenejšie?
Hunt: Ale isteže. Ako žoldnier mám rád zbrane. A pri tvorbe Bulletstormu som si ich užil až až (smiech). Hneď na úvod mi dali do pazúrov Peacemaker. Jeden by si myslel, že je to obyčajný samopal, ale ono nie. Keď ho nabiješ, vypáli naraz sto nábojov a poviem ti, je to riadne divadlo, ak to dobre načasuješ a našúpeš do hustej skupinky nepriateľov (rehot). Alebo keď nimi nepriateľa spáliš až na kosť, haha. Alebo moja ďalšia favoritka – flail gun. Keď to na niekoho vypáliš, omotá ho to takým lanom na koncoch ktorého sú výbušniny. Chvíľočku počkáš, vychutnáš si jeho bezmocnosť a potom – BUUJAAAHH – a je na cucky (rehot). Ešte dnes sa musím smiať, keď si spomeniem ako som to jednému z kaskadérov omotal okolo krku a odpaľovač náloží som dal na hranie jeho psovi…. Štvorhlavňová brokovnica je klasika, s ňou si tiež užiješ kopec srandy, rotačný… no a za zmienku stojí aj Bouncer, ale to si už vyskúšajte na vlastnej koži. Je to skvelá hračka.

Redaktor: A čo tento pekný svietiaci náramok?
Hunt: Toto? (chytá sa za malé elektronické zariadenie pripomínajúce rukavicu, svietiace peknými modrými tónmi) To je… ako to nazvať… vodítko. Alebo lapač. Bič. Zbraň. Hračka. Čokoľvek. Nazvi si to ako chceš, ale je to najlepší výdobytok modernej vojenskej technológie. Je to nejako prepojené s tvojím mozgom a funguje to tak, že stačí aby si si pomyslel, že chceš –napríklad – trafiť tamtotú fľašku a ono to… (nasleduje zabzučanie a z náramku vyšľahne bielo modrý prúd energie. Obalí sa okolo fľaše na ktorú pred tým Hunt ukazoval a pritiahne ju v spomalenom zábere ku Graysonovi. Ten ju ešte vo vzduchu chytá, otvára a keď je konečne prázdna, postaví ju na stôl pred redaktora. Smeje sa). Takto dáko to funguje. Je to úžasná vecička a neuveriteľne rozširuje škálu možností, ako niekoho zabiť. (úsmev)

Bulletstorm Bulletstorm Bulletstorm
Redaktor: A tým plynulo prechádzame k ďalšej mojej otázke. Dopočuli sme sa, že v tejto hre nie je dôležité či ste nepriateľa zabili, ale AKO ste ho zabili. A celé to bude rozdelené do niekoľkých bodovo ohodnotených kategórií.
Hunt: No jasné, hovoríš o skillshotoch. Je to paráda a veľa sme sa pri nich nasmiali, všetko ti to vyrozprávam, len ma teraz ospravedlň, musím sa ísť vyšťať. To vieš, priveľa Nom džúsu. Treba ísť vyvenčiť psa. Hehe.

(Hunt odchádza. Redaktor čaká. Obzerá sa okolo, ale nie je tu nič na pozeranie. Hunt sa nevracia. Redaktor chytá do ruky fľašku a pričuchne k hrdlu. Tvár mu skrivý od hnusu. Smrdí to ako čistý lieh… Vracia sa Grayson Hunt. Šúcha si pravé líce, ktoré začína naberať purpurovú farbu.)
Hunt: Sorry, trochu som sa…. zakecal s čašníčkou… hehe. (sadá si). Kde sme to skončili, chlapče?

Redaktor: Pri motte celej hry – Kill with Skill.
Hunt: Jasné, jasné. Takže aby si tomu rozumel – ako v každej FPS, aj tu musíš zabíjať všetko, čo chce zabiť teba. A na tej prekliatej planéte ťa chce zabiť fakt všetko – od kvetov, cez retardovaných maniakov so zbraňami až po fáákt veľké zvieratá –skrátka všetko. Vtip však nie je v tom – zabiť. To je jasné. Ide o to, ako toho bastarda zabiť tak, aby to vyzeralo čo najzaujímavejšie. A to sú tie skillshoty. Každý skillshot je obodovaný a čím viac bodov získaš, tým lepšie vybavenie si môžeš počas hrania kúpiť a robiť ešte zaujímavejšie skillshoty. Všetko sa ti to postupne odomyká, je len na tvojej šikovnosti, ako rýchlo sa ti to podarí. Smaozrejme platí pravidlo – čím náročnejšie zabitie, tým viac bodov. Je tu pár všeobecných zabití ako napichnutie nepriateľa na niečo ostré, skopnutie do priepasti, strieľanie do gúľ či do hlavy, ale každá zbraň má potom sériu vlastných možností, ako ich všetkých odpraviť na druhý svet. Je to naozaj sranda a človek v sebe objavuje netušený potenciál. Ale doma na súrodencoch to radšej neskúšajte (šibalské žmurknutie na diktafón).

Bulletstorm Bulletstorm Bulletstorm
Redaktor: Práve kvôli brutalite, s akou sa v hre zbavujete svojich nepriateľov, si vás vzali na mušku všemožné psychologické inštitúcie, organizácie na ochranu detí pred násilím a podobne…
Hunt: Ach jaj… už zase.

Redaktor: Prosím?
Hunt: Už zase to budem musieť vysvetľovať… toto je hra pre dospelých. Nie je určená pre deti, nie je určená pre mamičky, ani psychologičky z tých tvojich inštitúcií a ani svojmu farárovi by som sa s tým nechválil. Toto je skrátka hra pre dospelých, ktorí chápu rozdiel medzi dobrým a zlým, chápu, že to čo robia v hre v reálnom živote robiť nemôžu (teda nemali by) a že tu ide fakt len o to, aby sa človek zabavil. Každý kto má viac ako osemnásť rokov a vie rozoznať hru od reality a chápe základným princípom života, môže túto hru hrať, dobre sa pri tom baviť a nemusí hneď na druhý deň niekomu ublížiť. Šak povedz sám – hral si to už?

Redaktor: Hral.
Hunt: Bavil si sa?

Redaktor: Neskutočne, je to pecka (smiech).
Hunt: A koľko ľudí si odvtedy strelil do zadku a následne im odkopol hlavu? Koľkých si strelil do hlavy, alebo vyhodil z okna?

Redaktor: Žiadneho. A ani sa nechystám.
Hunt: Tak vidíš. A o tom to celé je, chlapče môj. (nasleduje otvorenie a poriadny hlt z fľaše Nom džúsu. Redaktora pri tom pohľade strasie.)

Redaktor: Myslím, že toto bolo viac ako dobre povedané. A pomaly sa dostávame k záveru. Nedá mi však neopýtať sa na hru viacerých hráčov. Môžete nám ju trochu priblížiť?
Hunt: Stará dobrá Anarchia… v podstate tam v skupine bojuješ proti stále väčším a náročnejším vlnám nepriateľov a musíš dosiahnuť určité skóre, aby si sa dostal ďalej. Ak sa ti to nepodarí, idete znova. Vtip je v spolupráci – kombinované skillshoty viacerých členov tímu sú kľúčom k úspechu.

Redaktor: Kombinované?
Hunt: Hej, kombinované. Ako napríklad že ja týmto vodítkom pritiahnem maniaka k nám a ty mu rozstrieľaš riť na franforce (smiech). Tak som to myslel.

Redaktor: Už rozumiem. A čo za to?
Hunt: Ako je teraz dobrým zvykom v multi hrách – zbieraš body a kupuješ si lepšie vybavenie a zároveň za získané skúsenosti sa ti sprístupňujú na nových úrovniach rôzne doplnky ako oblečenie a podobne. Klasika. Ale aj tak to beriem len ako taký bonus, najlepšie je skrátka skočiť tam a všetkých rozkopať (hurónsky rehot sprevádzaný bujarím trieskaním päsťou po stole. Pán Hunt je už zjavne nadmieru potužený a rozhovor by sa mal skončiť skôr, ako klesne v bezvedomí na stôl)

Redaktor: Ešte posledná vec – čo by ste odkázali hráčom, ktorí budú čítať tento rozhovor?
Hunt: Čo by som odkázal? Ja čo by som im odkázal? …Emmm…. počkaj… jasné. (odkašľanie a veľavravný pohľad na diktafón) Hej, vy tam. Áno vy, čo toto práve čítate. Zdvihnite svoje tučné rite a bežte si kúpiť Bulletstorm! Počujete? Už aj! Je to hra roka 2011 aj 2012 a vôbec najlepšia FPS aká tu za posledné roky bola. Tak si ju kúpte a ukážte mi, že máte gule a viete viac ako len pobehovať po Berlíne a strieľať náckov! Hahaha!! FPS žije!! Huaaaaaa!!!! Bulletstorm je najlepší!!!! (nasleduje bujarí výkrik a Hunt si spokojne sadá na miesto). Tak. A je to. Ani to nebolo tak ťažké, hehe. A ty, chlapče, sa tu dakedy zastav na trochu tohto „džúsu“, haha. Porozprávam ti, ako som raz na jednej misii odstrelil istému chlapovi nohu a on si ju potom musel hľadať v….“ (koniec záznamu)

Plusy:
+ nikdy nekončiaca adrenalínová akcia
+ grafika
+ systém kreatívneho zabíjania
+ dabing
+ Graysonove hlášky
+ zábavný single aj multi player
+ znovuhrateľnosť

Mínusy:
– služba Windows Games LIVE

Celkové hodnotenie: 100%
Ak by ste si chceli tento rok kúpiť len jednu FPS, určite by to mal byť Bulletstorm pre svoj originálny prístup k tomuto žánru, skvelú grafiku a perfektný dabing. A ak vám nevadia neslušné, no trefné poznámky, hektolitre krvi a vreštiaci-trpiaci nepriatelia, nemali by ste ďalej váhať. Príbeh nie je síce veľmi originálny, to ale nie je ani 90% hollywoodskych filmov, ktoré denne sledujeme. Navyše tento je rozprávaný pútavou, akčnou formou a okorenený nejedným zaujímavým dobrodružstvom.

[youtube id=“_uP5nLQdIQ0″ width=“600″ height=“340″ position=“right“]

Online kníhkupectvo BUX.sk
Na portáli Slovenciny.com pôsobí od roku 2010. Okrem administrácie portálu sa vo voľnom čase snaží prekladať hry do slovenčiny. Medzi obľúbené štýly hier partria RPG, FPS, survival horory a stratégie.