Mercenaries 2: World in Flames

Opäť jedna hra, ktorá nepoteší mravokárcov a budú sa ju snažiť zakázať. Tentoraz nepotešila obyvateľov Venezuely a hlavne jej vládu, lebo hlavným cieľom Mercenaries 2 je zabiť venezuelského prezidenta, ktorý nápadne pripomína Huga Chaveza. Vláda sa proti tejto hre ohradila, že podporuje americkú kampaň proti Venezuele, čo samozrejme Pandemic hneď popreli. Nič to nemení na veci, že po celý čas vám ide venezuelská armáda po krku.

Výrobca: Pandemis Studios
Vydávateľ: Electronic Arts
Typ hry: akčná
Zem výroby: USA
Požiadavky: CPU 1,5 GHz, 256 MB RAM, 128 MB GFX
Web: www.mercs2.com

Na začiatku hry si vyberiete jedného z 3 žoldnierov, Chrisa Jacobsa, Mattiasa Nielsona alebo Jennifer Mui. Jeden černoch, bývalý člen armády, druhý bláznivý švédsky metalista a tretia krásna aziatka sa síce líšia vzhľadom a pár dialógmi, no inak je hranie za nich úplne rovnaké a teda voľba jedného alebo druhého nemá žiadny dopad na hrateľnosť. Ja som si zvolil Švéda Mattiasa, lebo má cool háro. Na začiatku hry Mattias dostane od svojho kamoša Blanca echo, že ho potrebuje Solano najať na nejakú prácu, dostane za úlohu oslobodiť generála Carmonu, ktorého uniesli povstalci. Keď som ho zachránil vo forme tutoriálovej misie ukázalo sa, že Solano je sviňa a pomocou Carmonu sa zmocnil prezidentského úradu vo Venezuele a môjho avatara Mattiasa strelil do riti. To si drsný Švéd nenechá len tak a začína sa cesta za pomstou, zabiť Blanca, Carmonu a Solana, pri tom zarobiť milióny a vyhodiť pol Venezuely do vzduchu.
Od príbehu sa nedá čakať veľa a samotný nemá šancu udržať hráčovu pozornosť dlhšie ako 5 minút. Počas hry Mattias pomáha rôznym frakciám a plní pre nich príbehovo nepodstatné úlohy aby dostal od nich pár informácii podľa ktorých nájde ciele svojej pomsty a to je všetko o čo v príbehu ide. Budú mu pomáhať na ceste počítačová expertka Fiona, írsky pilot vrtuľníka Ewan, večne ožratý ruský pilot stíhačky Misha a mechanička Eva. Všetky postavy majú celkom slušný dabing a i charakter, no jeho využitie je minimálne a taktiež sú pre príbeh nepodstatné, lebo okrem toho, že vám občas niečo donesú alebo pomôžu sa budete rozprávať cez vysielačku len z Fionou, tá má k dispozícii satelit a môže tak sledovať ciele misie a hovoriť hráčovi kam ísť.

Mercenaries 2 je ako GTA vo Venezuele so značne obmedzenými možnosťami vyhratia si s vašou postavou, no to vynahradzuje deštrukciou. Celý svet je možno rozstrieľať, spáliť, vyhodiť do vzduchu, vybombardovať na malé kúsky a bude sa to diať stále. Krajina sa potom ako z nej odídete a zase sa vrátite obnoví, ale na to sa nemôžeme hnevať, lebo už po prvej hodine hrania by bola polovica mapy na tom horšie ako Pompeje po výbuchu sopky. Deštrukcia všetkého je hlavným menu na jedálnom lístku žoldniera a väčšina misií sa na ňu sústredí. Kontakty dávajú žoldnierovi úlohy zlikvidovať celé komplexy budov, pričom zvyčajne príde o život niekoľko desiatok nepriateľských vojakov, pár vrtuľníkov, tankov a asi desiatka džípov a obrnených transportérov a to všetko zlikvidujete v jednej misií za 15 minút. Už asi tušíte že akcia je veľmi rýchla až atómová. Mattias Nilson, švédska armáda skladajúca sa z jedného muža je postrachom Venezuely.
K toľkej deštrukcii dopomáhajú letecké útoky a vozidlá, ktoré si môžete u svojich kontaktov za zarobené peniaze kupovať. Existuje niekoľko druhov leteckých útokov, od malých náletov stíhačiek s guľometmi, cez napalmové bomby, torpéda, bomby z bombardérov a na konci všetkého si tiež užijete lahôdkovú nukleárnu strelu. Stačí kedykoľvek zavolať svojho pilota (ten priletí až po tom, čo z oblasti odstránite protileteckú obranu) a on na označený cieľ hodí požadovaný balíček. Bez týchto náletov za nezaobídete pri ničených veľkých budov, skúšal som do nich strieľať raketometom a trvalo to niekedy až 40 striel kým sa budova rozpadla (raketomet má kapacitu šesť striel, tak potom treba pobehovať po okolí a hľadať náboje). Okrem bombových náletov si môžete nechať zhadzovať debny s nábojmi ak vám dôjdu a všetky druhy vozidiel. Tie nie sú prístupné hneď na začiatku, plnením misie pre rôzne frakcie získavate stále lepšie vybavenie k dispozícii, to si potom stačí kúpiť a nechať zhodiť kdekoľvek na mape. Je skvelé, keď vám do stredu hustého amazónskeho pralesa kamarát dovezie vrtuľník, do ktorého nasadnete a raketami z výšky pokropíte prekvapených vojakov, ktorí sa do toho momentu nazdávali že vás zabijú hlúpym AK-47.

Vozidiel je celá rada a myslím že nebudem preháňať ak poviem, že v hre je viac ako stovka rôznych druhov áut, vrtuľníkov, lodí… Hrozne ma štvalo ovládanie áut, hlavne tých rýchlych, bolo precitlivené a stačil len malý ťuk do klávesy a auto sa hneď točilo o 90 stupňov, takisto sa hrozne ovládajú veľké lode, väčšina motoriek a hlavne skúter. V jednej príbehovej misii musíte s malým skútrom prejsť cez checkpointy v stanovenú časovú dobu, čo je prakticky nemožné. Skúter sa otrasne ovláda, rýchlo sa zničí, čas je neúprosný a ovládanie je o to horšie, že kvôli nejakému bugu je skúter akoby bokom položený na hladine, tak pri jazde vyzerá žoldnier akoby ležal na mori. (len jeden z mnohých bugov, na ktoré som narazil). Pochváliť musím ale ovládanie vrtuľníkov, ktoré sa rýchlo stali mojimi obľúbenými dopravnými prostriedkami a používal som len tie.
Zbraňový arzenál určite nikoho neprekvapí a nájdete v ňom štandardné kusy, ktoré používajú armády modernej doby. Mojou najobľúbenejšou kombináciou sa stal poloautomatický guľomet venezuelskej armády a raketomet. (môžete nosiť max. dve zbrane) Nábojov je všade dostatok a nemusíte sa báť, že by vám do samopalov došli náboje, horšie je to už s raketometmi. Pre neustále dobiedzajúce tanky a inú ťažkú techniku je raketomet nevyhnutnosťou. Párkrát sa mi stalo, že keď som umrel a hra mi načítala checkpoint zmizli mi všetky zbrane, alebo minimálne raketomet. A môžete si domyslieť, čo sa vám stane, keď ste neozbrojený a hľadíte do hlavne dvoch jaguar tankov venezuelskej armády.

Herný svet je dostatočne veľký aby vás nezačal tak skoro nudiť, uvidíte všetko čo Venezuela ponúka, hlavné mesto Caracas, horské osady rebelov, rozsiahle doly, hustý amazónsky prales, množstvo pobrežných ostrovčekov a pekné pláže. Nemohol som sa ubrániť pocitu, že sa to značne podobá na Just Cause, no keď si za námet vyberiete tropickú krajinu nedá sa tam toho moc čo navymýšľať. Pandemic sa snažili v hráčovi vzbudiť dojem, že sa nachádza v živom svete, kde sa stále niečo deje, tak na pár miestach narazíte na konflikt jednotlivých frakcií s venezuelskou armádou, no jedná sa len o umelé roztržky, kde zomrie pár vojakov a zničí sa nejaký ten džíp, no nič viac. Vojaci stoja na stráži, ľudia chodia bezhlavo po ulici a to je všetko. Chýba mi tu tá duša skutočne živého okolia, aká bola v Assassins Creed, v pralesy by mohli byť aspoň nejaké zvieratá.
Počas hrania narazíte na niekoľko frakcií, pre ktoré budete plniť úlohy, zabíjať ľudí inej frakcie či ničiť budovy a čím viac jej budete pomáhať tým viac nových zbraní a vozidiel si odomknete. V prípade, že ste s frakciou zadobre jej členovia vám budú pomáhať zabíjať nepriateľov, no ak ste ich nahnevali nemilosrdne vám pôjdu po krku. V tom býva problém, lebo ak sa chcete zapáčiť jednej frakcii znamená to poškodiť budovy či zabiť členov druhej frakcie. Potom zostávajú už len úplatky, ale aplikovať obrátený postup. Frakcie sú Univerzal Petroleum ( americká ropná spoločnosť), miestni rebeli alebo lepšie povedané guerilly, večne zhulení jamaiskí piráti a dva giganti – Americká a Čínska armáda (s nimi sa spája asi jediné rozhodnutie, ktoré môže trochu zmeniť príbeh). Osobne som sympatizoval s guerillami a Činou, veď Američania si už ťažia ropu z Iráku, tak prečo by som im pomáhal získať aj venezuelské zásoby?

Už som spomínal niekoľko bugov, ktoré som pri hraní zažil o to nie je zďaleka všetko. Krajina sa zvykne načítať pomaly, tak sa stane, že namiesto toho aby som vošiel na most spadnem z neho dolu, aby som vrtuľníkov pristál na streche budovy preletím cez ňu, lebo sa proste nestihla načítať textúra. A tá sa načíta práve keď som v tej budove, skvelé, som uväznený v budove a jediná cesta odtiaľ je ju zničiť, čo by ma samozrejme zabilo. Load. Takisto sa v textúrach zasekávajú nepriateľskí vojaci. Raz som pristál na nepriateľskej základni mysliac si, že je prázdna a keď som vystúpil z vrtuľníka zrazu sa predo mnou zhmotnila partička nahnevaných vojakov s niekoľkými raketometmi a tankami. Občas zvuk vypadne úplne alebo sa vojaci zmenia na vrtuľu a začnú sa vo vzduchu točiť s rozpätím krídel 20 metrov, možno je to nejaká nová bojová taktika venezuelskej armády.
Pohľad z vtáčej perspektívy na Venezuelu je nádherný hlavne pri západe slnka. Také isté orgie vás čakajú i na zemi, pokiaľ váš počítač dokáže utiahnuť Mercenaries 2 na plné detaily. Určite to nie je Crysis, ale i tak vyzerá miestna džungľa dobre, i keď v nej chýba dosť detailov. To je cena za to, že po celej Venezuele sa môžete pohybovať bez jediného nahrávania, to prebieha len pri vstupe do budov. Škoda množstva technických nepodarkov, pomalé načítanie textúr môže spôsobiť, že grafika v isté momenty vyzerá vyslovene odpudivo.
Máte radi rýchle akcie? Nech sa páči. Deštrukciu prostredia? Prosím. Kopu vozítiek, bômb, rakiet a náletov, s ktorými sa môžete vyhrať do zbláznenie? Buďte mojím hosťom. Mercenaries 2, vám toto všetko ponúka v peknom prostredí Venezuely, no nesmiete zabúdať, že si od vás vypýta daň v podobe nudného príbehu a tisícky všelijakých chýb, ktoré prakticky znemožňujú normálne hranie.

Plusy:
zničiteľné prostredie a deštrukcia
možnosť zavolať si vrtuľník alebo nálet kedykoľvek
množstvo dopravných prostriedkov

Mínusy:
bugy, bugy, bugy, bugy a žiadny deratizátor
zbrane miznú
niektoré vozidlá sa nedajú ovládať
textúry sa pomaly načítajú
príbeh ani postavy v ňom nikoho nezaujmú

VERDIKT: 5,5/10

Tangorn