Spore

Vyskúšať si úlohu Boha by chcel snáď každý na malý okamih. Preto Peter Molyneaux robí svoje božské hry a po jeho boku môže stáť aj Will Wright so svojím Spore. Autor nesmrteľných Sims (ktorých sa predalo toľko miliónov kusov a takisto datadiskov k nim, že si môže Wright kúpiť pomaly celé Maledivy) sa vrhol do megalomanskému projektu, ktorý je vlastne simuláciou Boha a evolúcie.

Výrobca: Maxis
Vydavateľ: EA
Zem výroby: USA
Typ hry: simulátor evolúcie
Požiadavky: CPU 2 GHz, 1 GB RAM, 128 MB GFX, 6 GB HDD
Web: www.spore.com

V Spore prevedieme jeden biologický druh postupne cez 5 evolučných fází. V Prvej sa ako malá morská bunka vyvíjame postupne natoľko aby sme mohli vstúpiť na pevninu, kde sa snažíme stať jedným z dominantných zvieracích druhov a vyvinúť si mozog natoľko aby boli naše zvery schopné založiť si oheň a s ním aj kmeň. V kmeňovej fáze sa vyvinieme na jedinú inteligentnú životnú formu na planéte, v civilizačnej ovládneme celú planétu a vo vesmírnej nakoniec zvládneme medziplanetárne cestovanie a otvoria sa pred nami tajomstvá celého vesmíru. Spore nie je simulátorom absolútnej Boha, ale skôr len jedného bôžika, lebo neovplyvňujeme celý svet, ale len jeden živočíšny druh, ktorý v žiari bôžikovskej krutosti alebo dobrotivosti bude stúpať až ku hviezdam (doslova). Pozrime sa bližšie na jednotlivé fáze vývoja. Päť rozdielnych častí skrýva v sebe vlastne 5 úplne odlišných hier.

1 – Fáza Bunky – Na začiatku si vyberiete len to či chcete aby bol váš druh mäsožravý alebo všežravý a už sa vrhnete do hry. Ako malý jednoduchý tvorček plávete v nekonečnej hĺbke oceánu a postupne požierate kúsky rastlín alebo mäsa a zväčšujete sa. Okolo vás okrem potravy plávu i iné živočíchy, buďto bylinožravé (potenciálna potrava) alebo mäsožravé (pre tie ste vy potenciálnou potravou), vy v tomto chaose plávete, snažíte sa prežiť a pojesť toho čo najviac, aby ste sa zväčšili a získali viac DNA, za ktoré si potom svojho tvorčeka vylepšujete. Stačí len zavolať na inú príšerku svojho druhu a môžete sa rozmnožovať. V jednoducho ovládateľnom, ale pritom komplexnom editore si potom na živočícha môžete pridať plutvy na zrýchlenie pohybu, ostne na obranu, jedové váčky, elektrické výboje, nové páry očí, alebo ústa, čím zmeníte jeho potravinovú orientáciu na bylinožravca, všežravca alebo mäsožravca. Celkovo sa táto fáza veľmi podobá na Tasty Planet. Plávate, papáte, utekáte predátorom, keď sa dostatočne napapáte zväčšíte sa, z lovcov sa stávajú lovení, lebo sú zrazu menší ako vy a vy máte taktiež jedové váčky, s ktorými ich omráčite a následne rozkušete. Genetické vybavenie vášho tvorčeka záleží kompletne na vašej predstavivosti takisto ako jeho farba a stavba tela. Ako náhle získate žraním dosť genetického materiálu aby sa vám vyvinuli nohy vyjdete na súš. Prvá fáza vyzerá skôr ako jedna z mnohých casual hier a prejdete ju tak za hodinku. Jedná sa o príjemné odreagovanie.

2 – Fáza Príšerky – Pre mňa osobne najzaujímavejšia časť Spore. Vyleziete na súš, spolu s rovnakými tvormi ako vy máte jedno hniezdo a v okolí sa nachádza kopa iných hniezd tvorov, s ktorými sa môžete buď kamarátiť, alebo proti nim bojovať a pojedať ich, za čo získavate ďalšie body DNA. Tie vytvoria z pôvodne divne vyzerajúcej rybobunky skutočne hocijakého tvora akého si len dokážete predstaviť. Interakcia s ostatnými zvieratami je veľmi jednoduchá až primitívna. So svojím tvorčekom prídete k tvorovi, s ktorým sa chcete spriateliť, zaštekáte/zapískate/krochnete/zakričíte (podľa toho ako si formujete tvora) na neho a začne sa krátka medzihra, v ktorej len napodobňujete čo to zviera robí. Spievate a tancuje, je to veľmi primitívne a mne sa to zdalo naozaj hlúpe. Iste sa niektoré druhy vtákov predvádzajú medzi sebou rituálnymi tancami, ale nikdy neuvidíte 5 prasiat a 5 opíc tancovať ich pseudo variantu na break dance. Ak ste mäsožravec tak naopak ostatné tvory napádate a požierate ich za čo dostávate tiež body DNA. Útok prebieha akoby ťahovo, párkrát protivníka kusnete, poškriabate a on padne k zemi, kde si doplníte zdravie jeho mäsom. Všetko to prebieha maximálne humánne, keďže hra je prístupná všetkým vekovým kategóriám. A ako všežravec tieto dva postupy kombinujete. Občas sa vaše príšerky rozhodnú migrovať tak stačí ich len nasledovať k novému hniezdu. Všetko získavanie DNA nakoniec vedie k tomu, že sa mozog tvora zväčší natoľko, že si uvedomí sám seba a založí kmeň.
Najlepšia je táto časť preto, lebo aspoň približne simuluje evolučný vývin. Zo začiatku nemáte dosť DNA pomaly ani na ruky a ku konci je vaša príšera taká namakaná, že môže mať 10 očí, 6 nôh, krídla a na každom kúsku tela rohy. Práca s editorom príšer je naozaj zábavná a pestrá. Môžete stvoriť doslova akéhokoľvek tvora, od Gluma, cez Godzillu, útočnú žirafu, psionickú sliepku, chobotnicu až po verziu E.T. vystreľujúcu z prstov kyselinu. K tomuto vám slúžia desiatky párov rúk, nôh, paprčí, očí, uší, rohov, krídel, ostňov, pancierov, listov, absolútne čohokoľvek z čoho sa môže i nemôže tvor skladať. Fantázii sa medze nekladú a za výtvor takétoho skvelého komplexného editora si Will Wright zaslúži ešte viac miliónov na svoje švajčiarske konto. Ak chcete získať naozaj čo najviac DNA a so svojou príšerkou sa babrať až natoľko, že bude z evolučného hľadiska dokonalejšia ako Megan Foxx, zaberie vám hranie fázi príšerky tak štyri hodinky.

3 – Fáza kmeňa – Doteraz ste v hre ovládali len jedného tvora z 3rd person pohľadu, no vo fáze kmeňa sa zo hry už stáva strategická. Váš kmeň má niekoľko obyvateľov, ktorých ovládate klasicky ako RTS pomocou myšky a cieľom je zbierať čo najviac jedla, tým že oberáte okolné stromy alebo lovíte nejaké primitívne živočíchy. V okolí vznikajú dedinky iných rás a je len na vás či povediete svoj kmeň cestou mieru a spriatelíte sa s ostatnými tým že im nosíte dary a spievate pre nich alebo pôjdete s nimi do otvorenej vojny. Cesta mieru sa mi zdá veľmi infantilná keďže len zoberiete pár tvorov, dáte im do rúk nejaké tie flauty a horské rohy a hrajú to, čo sa druhý kmeň chce. Je to hlúpe a divné, štýlovejšie mi prišlo druhé kmene vymlátiť, no to je o dosť ťažšie a väčšinou takéto ťaženie končilo neúspechom ak som neposlal útočiť celý kmeň. Táto fáza prejde veľmi rýchlo, keďže jedla je v okolí viac než dosť a kmeňov, ktoré si treba spriateliť či dobyť je veľmi málo, tak rýchlo prejdete kmeňovou fázou ako horúci nôž maslom ani nie za dve hodiny a otvára sa pred vami civilizačná časť.

4 – Fáza Civilizácie – Z malého úbohého kmeňa sa konečne stáva väčšie mesto, v ktorom na označených miestach už môžete stavať budovy (veľmi povrchne a príliš neovplyvniteľné) a jeho obyvateľov už neovládate. Pod kontrolu sa vám ako bôžikovi dostanú vozidlá, lode a lietadlá, s ktorými musíte dosiahnuť konečný cieľ civilizačnej fáze – podrobiť si celú planétu. Mapka je veľmi pekná keďže si ju môžete otáčať okolo celej planéty. Na tomto kúsku sveta je niekoľko zdrojov korenia, ktoré funguje ako hlavná a jediná surovina, stačí k nemu poslať akékoľvek vozidlo a po chvílke sa dol na korenie obsadí. Prišiel som na to, že pokiaľ prvých dvoch minút, keď na mape ešte nebola iná civilizácia ako moja, obsadím všetky doly mám hru prakticky vyhranú, lebo ostatné civilizácie ich už nedokážu znovuobsadiť. Rýchlo som tak získal dostatok korenia na to, aby som si mohol vyrobiť armády vozidiel, a tým už nemal šancu nikto odporovať. Tu si môžete vybrať tri cesty obsadenia planéty. Vojenská cesta je každému jasná, všetkých zlikvidovať a a rozstrieľať. Ekonomickou cestou všetkých jednoducho podplatíte aby prešli na vašu stranu a náboženskou cestou mestá konvertujete na svoje náboženstvo takže sa k vám pridajú. Celá fáza civilizácie sa mi zdala až príliš jednoduchá a preplával som ňou za dve hodinky, kedy som vlastnil už 15 miest a bol som neobmedzeným vládcom planéty.
Samozrejme si aj vo fáze civilizácie môžete užiť komplexný editor a tvoriť jednotlivé budovy v mestečku a postaviť buď chutný rodinný domček, či Empire state building. Rovnakú slobodu ponúka Spore i vo vytváraní si vozidiel a s trochou šikovnosti a trpezlivosti sa dá vytvoriť doslova a do písmena čokoľvek. Kľudne po mapke môžu pobehovať Panzer tanky doprevádzané variáciou na Titanic a nad nimi budú krúžiť Boeingi 757 alebo vytvoríte úplne niečo nové čo svet nevidel a zdravý rozum nevymyslel. Problémom je, že toto tvorenie už nie je tak zábavné ako geneticky upravovať vašu príšerku. Z pocitu, že ste bôžik a tvoríte kompletne nový živočíšny druh prejdete na pocit, že ste inžinier navrhujúci nové vozidlá. Niekoho táto predstava vzrušuje, ale ja osobne som už bol otrávený keď ma hra nútila si vytvárať nové lietadlá (nemôžete si zvoliť nejaké dopredu vyrobené).

5 – Fáza Vesmíru – Moja rasa obrnených raptorov so šiestimi končatinami konečne ovládla celý svet, ale ich ambície sa tam nezastavili. Vynašli vesmírne plavidlo, ktoré sa nápadne podobalo na Millenium Falcon (moje najobľúbenejšie vesmírne vozidlo), veď som si ho aj sám zostavil a vydali sa na dobývanie šíreho vesmíru. Tu sa prejavuje Wrightov koncept nekonečnej hry. Takisto ako v Sims, hráte hru stále a nikde nie je jej koniec, proste ovládate generáciu za generáciou a hráte a hráte no nikdy sa nedostanete do úspešného konca. Tu sa môžete vesmírom plaviť roky a nikdy neodhalíte tajomstvá úplne všetkých planét, lebo ich je tu nekonečne veľa. Hra streamuje obsah, ktorý hráči ukladajú na internet, tak pokiaľ budú ľudia hrať Spore budú na internete pribúdať stále nové planéty. Vesmír Spore je nekonečný, no zároveň sa rozpína.
Hra sa zo stratégie opäť mení, tentoraz na vesmírny simulátor. Niečo ako veľmi jednoduchý a osekaný Freelancer alebo Darkstar One. Lietate po vesmíre, plníte si so svojou vesmírnou loďou jednoduché úlohy a pokúšate sa ovládnuť iné planéty a rozširovať si svoje impérium. Na planétach môžete zakladať vlastné kolónie, priateliť sa s inými rasami, útočiť na ne, alebo ich terraformovať (čo je naozaj veľká zábava, lebo musíte urobiť komplet nový ekosystém, podnebie…tu sa cítite ako skutočný bôžik). Problém je v tom, že strácate akúkoľvek motiváciu ísť ďalej, lebo viete, že na konci nečaká žiadne rozuzlenie príbehu. To isté ako Sims. V tomto bode sa musím priznať, že som nikdy nepochopil prečo to hrajú toľkí ľudia, ako ich to môže baviť a ešte si k tomu kúpia 7 datadiskov, výjde Sims 2, kúpia si 7 datadiskov k tomu a takisto k novému Sims 3. Mňa teda nenachytáte do svojej diabolskej siete pán Wright, ja mám rád hry s príbehom a v Spore príbeh úplne chýba. Je tu jedine ten, ktorý si tvoríte sami, bohužiaľ je to ako dať dieťaťu červenú a zelenú pastelku a povedať mu nakresli dúhu. Niečo nakreslí, ale nikdy to nebude pravá dúha, takisto ako v Spore, hráč vytvorí príbeh, ale nikdy nebude tak napínavý a strhujúci. Fáza vesmíru v sebe skrýva veľký potenciál, len mám pocit, že sa autori zabudli niekde v polovici cesty a nevyužili ho na maximum.

Ako som už spomínal hra je trochu odlišná podľa toho či hráte za agresívny/mäsožravý národ alebo mierumilovní/vegetariánsky národ. Cesta mieru je tak v skutočnosti omnoho jednoduchšia ako niekoho dobíjať. Vždy stačí k druhej príšerke alebo národu prísť, niečo mu zaspievať, zatancovať alebo zahrať a už sa body DNA alebo korenie sypú zázračnou rýchlosťou zatiaľ čo v útoku riskujete vlastnú smrť a nie je to až také jednoduché. Hlavné výhody a nevýhody tejto praktiky sa ukážu vo vesmírnej fáze. Pokiaľ hráte agresívne a všetkých napádate máte k dispozícii len jednu lodičku, jednu jedinú. S tou sa nedá postaviť mnohonásobnej presile, viac lodí do flotily získate až spojenectvom s ostatnými národmi, ktorí nechcú byť spojenci pokiaľ ste agresívni. V konečnom dôsledku tak Spore pasívne bojuje proti hráčom, ktorí chcú založiť galaktické impérium po vzore Palpatina a musia sa uspokojiť s krehkým spojenectvom založeným na hlúpych tancoch a infantilných daroch.
Ruku v ruke s občas infantilnými postupmi v priatelení sa ide i pekná kreslená grafika. Ak ste si zvykli na to, čo býva v Sims, tak tu je to skoro to isté. Použitá farebná škála je ostrá, pestrofarebné a nevie čo sú temné alebo drsné motívy. Naplno ukazuje, že je určená aj pre tých najmladších. Na druhú stranu si neužijete žiadnych pokročilých grafických efektov a spustiť hru na najnižších a najvyšších detailoch nie je zas až taký veľký rozdiel. Na mojom notebooku sa hýbala plynulo v najvyšších nastaveniach. Dabing postáv je opäť podobný tomu čo v Sims, simáci vždy len o niečom nezrozumiteľne mrmlú a nad hlavami sa im zobrazujú bublinky s obrázkom, o čom to vlastne rozprávajú a tak isto komunikujú tunajšie príšerky.

Spore je vlastne 5 rozdielnych hier v jednej. Takí rôznorodý zážitok neposkytne žiadna z dostupných hier, raz je to papacia hra, potom evolúcia príšerky, stratégia a nakoniec vesmírny simulátor. Daň za mnoho herných možností je nízka prepracovanosť a komplexnosť jednotlivých fází. Sú jednoduché až primitívne a prejdete nimi veľmi rýchlo. Vrcholná vesmírna fáza nie je v konečnom dôsledku taká prelomová ako som dúfal a po pár hodinách hrania ma jednoducho omrzela. Spore si takisto ako Sims nájdu svoju základňu fanúšikov, pre hráčov ako ja ide príjemnú hru s perfektným editorom príšeriek, ktorá však rýchlo omrzí a ťažko sa k nej niekedy vrátim. Rozhodol som sa, že budem udeľovať len celé body, v starom hodnotení by som dal Spore 7,5, takto je to bohužiaľ len pekná sedmička. Ak milujete Sims a Will Wright je váš Boh kľudne si k hodnoteniu pridajte dva body.

Plusy:
komplexný editor, kde si môžete urobiť čokoľvek
svižná a príjemná hra
5 rozdielnych hier v jednej
Nekonečnosť vesmíru

Mínusy:
nekonečnosť vesmíru
nedotiahnutá vesmírna fáza
zvýhodnenie mieru oproti agresii
veľmi jednoduché
VERDIKT: 7/10

Tangorn

Online kníhkupectvo BUX.sk