Penumbra: Black Plague

Ukryli sme sa okamžite po tom čo sa infekcia dostala na základňu. Ja a Rudolf sme našli úkryt v psinci. Rudolfovi prirástli psy k srdcu, boli stále okolo neho a vytvoril sa medzi nimi zvláštny vzťah. Mňa však znepokojovalo to pohryzenie na Rudolfovej ruke, vyzeralo to nechutne. Po pár dňoch sa začal správať divne, akoby to už nebol on, ale niečo ho ovládalo. Dnes ráno som sa zobudil a našiel som psy mŕtve, akoby ich niekto pomaly uškrtil. Rudolf začal hrabať diery do stien, ruky mal už celé od krvi, ale neprestával.

Výrobca: Frictional Games
Vydavateľ: Paradox Interactive
Zem výroby: Švédsko
Typ hry: adventúra, survival horor
Požiadavky: CPU 2GHz, 1GB RAM, 128 MB GFX
Web: www.penumbrablackplague.com

Tieto poznámky som našiel v denníku ukrytom v šuflíku stolu. Opis čo sa stalo neskôr s Rudolfom mi vyvolal zimomriavky. Zasvietil som svetlá v opačnej časti psinca, čím som odomkol aj dvere, za ktorými sa nachádzala cenná prístupová karta, bežal som tmavou chodbou s vidinou, že ju konečne získam a oslobodím jedinú normálnu živú osobu v tomto pekelnom podzemnom komplexe, keď sa z diery v stene ozval diabolský zvuk a v sekunde ma nejaké monštrum roztrhalo na kusy. Po loade som si všimol, že je chodba lemovaná desiatkou dier v stene a svetlá v chodbe sa postupne zasvecujú a zhasínajú. Keď som vstúpil na svetlo príšera revala, ale nešla po mne, ale akonáhle som vstúpil do tmy netrvalo dlho a bol som roztrhaný na franforce. Po pár pokusoch mi srdce búšilo ako zvon, ale dobehol som na druhú stranu a získal vzácnu prístupovú kartu. Vôbec ma nepotešilo zistenie, že sa tou istou prekliatou chodbou musím vrátiť späť.
Penumbra Black Plague je pokračovaním pokrokovej adventúry Penumbra: Overture. V prvom diely sa hrdina Philip pod hráčovou kontrolou dostáva do výskumnej stanice v Grónsku, pretože mu jeho otec napísal list, kde ho žiada aby tam okamžite prišiel. Rýchlo sa však ukáže, že sa na stanici niečo nepekne zvrtlo a nikto z výskumného týmu neprežil. Philip postupuje stále hlbšie do komplexu a odhaľuje tajomstvo strašnej nákazy. V Black Plague sa dostaneme teda do samotného centra komplexu a zoči-voči sa stretneme s nakazenými, ktorí sú vlastne vysoko inteligentní a rýchli zombíci a prídeme celej veci na koreň.

Pri hraní Black Plague je dôležitá znalosť prvého dielu hry. Ak ste tento nehrali tak budete zmätení nielen čo sa týka príbehu, ale i ovládania, ktoré v žiadnej inej adventúre nenájdete. Hru vidíte z pohľadu prvej osoby a s prostredím narábate pomocou pohybu myši. Tak napríklad neprídete k dverám a jedným klikom ich otvoríte, ale pekne ich chytíte za kľučku a pohybom elektronického hlodavca ich otvoríte a takto pracujete so všetkými predmetmi, ventilmi krútite, šúflíky vysúvate, skrinky odomykáte… Autori sa poučili z minula a úplne odstránili súboje, ktoré boli neohrabané a prakticky jediná zbraň, ktorú som mal – krompáč bola použiteľná len tak, že som lietal s myšou po celom stole, aby som sa riadne oháňal a modlil sa, nech niečo trafím. Teraz už žiadne súboje, vy nemôžete zabiť nikoho, za to všetci, na ktorých narazíte môžu s ľahkosťou odpraviť vás.

Nemožnosť sa brániť pridáva ešte viac na hororovej atmosfére Penumbry. Práve atmosféra je hlavným lákadlom hry – zakrádať sa opatrne po mrazivých chodbách komplexu v Grónsku a opatrne nakukovať za roh, lebo nikdy neviete, či odtiaľ nevybehne mutant a ak vás zbadá jediné čo pomôže je útek, zbesilý útek aby ste si zachránili holý život. Vojdete do miestnosti získať dôležité poznámky, svetlá zhasnú, dvere sa zabuchnú a o chvíľu počujete ako do nich niečo kovové mláti, rozletia sa a je v nich mutant s kovovou tyčou a jeho zuby by sa veľmi radi spriatelili s vašim mäsíčkom. Osvetlenie ešte viac utužuje napínavú atmosféru, málokedy budú všade okolo vás svetlá, budete sa pohybovť v tmavých priestoroch, kde jediným zdrojom svetla je vaša baterka, ktorej batérie neúprosne rýchlo dochádzajú, takže treba hľadať stále nové, čo sa ľahko vypomstí, lebo tam kde sú batérie, sú aj mutanti.

Penumbra bola pôvodne vyrábaná ako freeware projekt čo je znateľne poznať už na jej grafike. Textúry stien a chodieb sú holé, malá úroveň detailov oproti dnešným hrám je zúfalá a tých pár rozhádzaných stoličiek a kancelárskych potrieb to príliš nezachraňuje. Grafika sa skôr spolieha na hru svetla a tmy, aby vytvárala dusivú atmosféru, v ktorej sa nebudete stíhať pozerať na detaily, no freeware projekt sa nezbavil množstva bugov. Občas sa stane, že textúra podlahy v nejakej chodbe začne svietiť na šedo, tak namiesto tmavej čiernej chodby máte blikajúcu podlahu ako v nejakej retro diskotéke a otrasný bug som zažil v knižnici. Mal som nájsť knihu, ktorú keď potiahnem odhalí sa tajná miestnosť, kde nájdem mŕtvolu svojho otca. Bug zapríčinil, že mŕtvola môjho otca visela v strede jednej z políc s knihami a v tajnej miestnosti nič nebolo. Uznajte, že vidieť mŕtvolu vznášať sa meter nad zem a jej nohy tvoria Lovecraftove knihy je vcelku bizardné. Niekedy nie je vidno dvere, je tam holá stena, na mieste kde majú byť a pokiaľ k nej prídete dá sa na ňu kliknúť a otvoriť ich, no ak to neskúsite môžete kľudne aj niekoľko hodín blúdiť v hľadaní neviditeľných dverí ďalej. Podobné chyby som zažíval i v Overture a myslel som si, že sa autori už poučili, no človek mienil a vývojár ignoroval.
Čo sa zo začiatku javí ako sľubné pokračovanie survival hororovej adventúry s hustou atmosférou a samozrejme inovatívnym ovládaním, v konečnom dôsledku kazí kopec bugov, ktoré likvidujú atmosféru, na ktorej je hra primárne stavaná. Určite zažijete ľakačky a napínavé momenty, no tiež niektoré z tých momentov budú skazené mŕtvolou visiacou vo vzduchu či blikajúcou pokazenou textúrou. Dĺžka hry tiež nie je zázrak, ja osobne som hrou presvišťal za štyri hodiny, no asi len preto, že mám s adventúrami skúsenosti, ale i tak sa mi to zdá pohriechu málo. Black Plague určite stojí za vyskúšanie, no je to dosť špecifická hra, takže sa mnoho hráčov po prvej polhodine vzdá.

Plusy:
atmosféra hororu a bezbrannosti
skvelé originálne ovládanie
fyzikálne riešenia hádaniek

Mínusy:
slabá grafika
množstvo bugov kazí atmosféru
príliš krátke
nutnosť poznať prvý diel

VERDIKT: 5,5/10

Tangorn