Neverwinter Nights 2

Recept na naozaj skvelé RPG pozná len málo vývojárskych firiem. Napríklad Bethesda vie ukuchtiť skvelú sériu The Elder Scrolls, Piranha Bytes sa zas vyznajú v pečení Gothicu. Arcade Studios vedia zas poriadne dungeony ako Dark Messiah a výpočet vlastne aj končí Bioware, ktorí nemajú konkurenciu a po Neverwinter Nights, Knights of the Old Republic z ich vývojárskej pece vzišiel Mass Effect. Ale v rohu sa krčí ešte jedna firma, ktorá naväzuje na úspechy Bioware. Obsidian najskôr vyrobili pokračovanie KotOR2: Sith Lords a teraz majú na rováši Neverwinter Nights 2.

Výrobca: Obsidian Entertainment
Vydávateľ: Atari
Zem výroby: USA
Typ hry: RPG
Požiadavky: CPU 3 GHz, 1 GB RAM, GeForce 6800
Web: www.atari.com/nwn 2

Neverwinter Nights 2 je hra vytvorená na základe pravidiel Dungeon and Dragons a je zasadané teda do toho istého sveta ako všetky ostatné hry inšpirované pravidlami D&D (Baldur’s Gate, Icewind Dale…). Práve s nezabudnuteľnou perlou žánru, Baldur’s Gate má Neverwinter Nights 2 (NN2) veľa spoločného, čo je len dobré.
Pri výbere rasy si okrem vždy prítomných elfov, ľudí a trpaslíkov môže hráč vybrať hobita, gnóma, poloelfa, poloorka, asi ešte ďalšie tri druhy elfov a polovičného nebeského (z inej dimenzie prišiel). Každá z rás má určite vlastnosti, výhody a nevýhody, záleží len od hráča, či si vyberie temného elfa s odolnosťou proti jedom, ale napríklad so slabou charizmou… Nastavovania RPG tabuliek hrdinu idú tak ďaleko, že je možné určiť mu znamenie, v ktorom sa narodil, za čo tiež dostáva bonusy i postihy. Je možné si ho pomenovať, zadať jeho minulosť, nastaviť základné vlastnosti – silu, obratnosť, zmeniť výzor….
Potom nasleduje ešte ťažšia voľba a to výber povolania. K dispozícii je celá škála známych fantasy povolaní – vyvolávač, druid, mág, bojovník, paladin, barbar, lukostrelec, zlodej a mnoho iných. Byť mágom na začiatku je veľká nevýhoda, lebo ten nič nevydrží a load budete vidieť na obrazovke podozrivo často, no v neskoršej časti hry sa z neho zas stane borec, ktorý zlikviduje dvadsať orkov jednou ranou fireballu. Postupne ako sa hrdina leveluje, získava nové schopnosti a vylepšuje si základné vlastnosti je možné jeho zameranie rozvinúť na viac povolaní naraz, takže môžete byť lukostrelec a zároveň paladin, rôzne kombinácie následne odomykajú unikátne povolania s jedinečnými schopnosťami.

Ja som si na začiatku vytvoril polovičného elfa – Tangorna. Tangorn je obyčajný bojovník, ktorého som postupne leveloval a rozvíjal jeho zameranie na silu a prehováranie ostatných postáv. Špecializoval sa na veľký meč a na konci hry som sa mohol vydať dvoma rôznymi cestami špeciálnych povolaní – božský šampión a vražedný berseker, kombináciou oboch som získal maníka s obrovským mečom, ktorý dával damage 2×50 najsilnejším nepriateľom.
Príbeh sa začína rozprávkovo, m malej dedinke West Harbour sa konajú každoročné oslavy a hrdina je nevlastným synom Harbourského hraničiara. Spolu so svojimi kamarátmi si pobehá po mestečku a zábavným spôsobom sa naučí ovládanie a princípy hry. V noci ale mestečko prepadnú odporné príšery, útočia na jeho obyvateľov a vykrikujú niečo o nejakej relikvii, ktorú chcú nájsť. To samozrejme hrdinný Tangorn nenecháva len tak, príšery vybije a sám nájde relikviu – časť dávno zlomeného meča, keď ho ukuje celý dostane veľkú moc. Nevlastný tatko posiela Tangorna do hlavného mesta Neverwinteru, aby zistil viac. Príbeh možno nevyzerá zrovna originálne, ale opak je pravdou. Nechcem priveľa prezradzovať, ale po krku hrdinovi pôjde nejeden superzloduch a stane sa množstvo zvratov a prekvapivých odhalení. Všetci takzvaní scenáristi amerických trhákov môžu so skľúčenou tvárou odkráčať, lebo príbeh NN2 je vysoký nadštandart.

Súboje prebiehajú ťahovo, každá postava môže za jeden ťah vykonať jednu činnosť – útok, kúzlo, vypiť elixír. V skutočnosti je ale NN2 tak rýchla hra, že ťahovosť občas ani nie je vidieť, len krásne súboje skupiniek postáv alebo orkov. Počas jedného ťahu môže dobrý bojovník zasadiť až tri rany mečom a ak sa na konkrétny druh meča špecializuje, dokonca šesť. Teraz si predstavte, že sa zameriate mať v každej ruke jednu zbraň – to je dvanásť útokov v jednom ťahu s veľkým poškodením a to sa oplatí. Mág zas nespotrebováva kúzlením žiadnu mannu, ale každé kúzlo môže použiť len raz pokiaľ si neodpočinie. Súboje s väčším množstvom nepriateľov občas pôsobia chaoticky, preto oceníte možnosť zapauzovať kedykoľvek hru a rozdeliť svojich postavám príkazy. Nakoniec sa to aj tak zvrhne na taktiku – bojovník na seba naláka všetkých nepriateľov a mágovia ich zbombardujú z diaľky fireballmi a keď už ide do tuhého stačí použiť elixír zdravia a ďalej kosiť.

Hrou vás bude sprevádzať kopa parťákov a ich správania pripomína Baldur’s Gate či KotOR2, kde sa medzi sebou neustále hádali, škádlili sa a vôbec to neboli len tupé AI pobehujúce za hrdinom. Kamošov v parte je požehnane a každý je niečím unikátny.
Trpaslík Khelgar Ironfist je bojovník. Jeho obľúbenými zbraňami sú obojručná sekera a vojnové kladivo. Ku Tangornovi sa pripojil, aby našiel cestu do chráme v meste Neverwinter a stal sa mníchom. Keď som zistil, že je to najlepší bojovník v hre, vzdal som sa možnosti, aby sa stal mníchom a pestoval som v ňom bojovníka, až kým som v treťom akte nezavítal ku jeho klanu Ironfist, kde sa z neho stal vodca a mohol používať teda najsilnejšie kladivo v hre.
Zlodejka Neeshka sa ku mne tiež pripojila hneď na začiatku hry, keď sme ju s Khelgarom zachránili pred lovcami odmien. Problém je v tom, že je polodémonka a preto s ňou okolitý svet nevychádza moc dobre. Ona a Khelgar sa neustále hádajú a urážajú navzájom, je naozaj sranda počúvať ich rozhovory. Neeshka bola kedysi členkou gildy zlodejov v Neverwintery a keď príde do mesta, chcú ju bývalí priatelia privítať dýkou v chrbte, takže im to hrdinovia oplatia rovnakým spôsobom. Je dobrá v boji s dýkami a jediná, ktorá dokáže odstraňovať pasce a odomykať zámky (dajú sa inak aj rozbiť hrubou silou.)
Lesná elfka Elanee je jednou so strážkyň lesa a druidov. Pridá sa k hrdinovi, aby zachránila prírodu i kvôli vlastným dôvodom. Elanee je pokojná a rozvážnu a chová lásku ku všetkému živému. Zo začiatku bude s hrdinom chodiť všade, no v neskorších častiach hry som ju nevyužil, lebo moje ostatné postavy mali zďaleka lepšie kúzla ako druid.
Qara je ženský mág z akadémie mágie v Neverwintery. Je to dosť problémová mladá žena s potrebou ukazovať svoju moc a skočí Tangornovi do cesty a keďže skoro podpáli hostinec jeho strýka, hrdina ju vyzve, aby sa pridala k nemu a splatila tak svoj dlh spoločnosti. Qaru som si dobre pestoval a na konci hry mala v zásobe dosť mocné kúzla a najlepšiu magickú palicu v hre.
Gnóm Grobnar je veselá kopa. Vymýšľa si neskutočné príhody o neexistujúcom národe Wendershaven a keďže je bard, spieva a tancuje, čo dodáva silu jeho spoločníkom v bojoch. Nikto ho neberie príliš vážne, ale jeho spev a dobrá nálada robia z neho na cestách príjemného spoločníka. Grobnar je tiež hračička a rád buduje obrovských vraždiacich železných golemov a keď mu prinesiete dostatok súčiastok jedno také monštrum vám vyrobí.
Počas likvidovania orkov sa do hrdinovej party pridá i paladin Casavir. Je to vcelku suchár a humoru by ste sa u neho nenahľadali, za to má silné kúzla proti nemŕtvym a oháňa sa silnými palcátmi a kladivami. Casavira som spolu s Khelgarom, či mojou maličkosťou vždy staval do predných línii.
Ranger Bishop je najväčší sviniar, ktorý sa k hrdinovi pridá, chce zo všetkého vytrieskať peniaze a keď to nie, tak jedine smrť. Nemal som ho rád už kvôli jeho temnej povahe (ja som hral za dobrú postavu) a nebol dobrý ani ako lukostrelec, lepšie boli predsa len postavy s mečmi či kúzlami.
Nakoniec k vám pribudne ešte Shandra Jerro, ľudská bojovníčka, ktorá vo svojeje podstate je dosť slabá, Sand – mesačný elf mág, asi rovnako silný ako Qara. Potom príde ešte Zhjaeve, klerička podivnej rasy, jej kúzla mi neprišli ohurujúce a kopija, ktorú má vždy po ruke neurobila priveľa damage. A na úplny koniec sa k vám pridá jedna postava, ktorú nemôžem menovať, lebo by som pokazil jeden obrovský príbehový zvrat, len spomeniem, že je to riadny silák.

V rozhovoroch s jednotlivými členmi party si u nich môžete zvýšiť vplyv, vďaka čomu vám povedia zaujímavé veci zo svojej minulosti a ovplyvní to aj koniec hry samotnej. Takisto okolité NPC vnímajú vaše skutky, vás príklon ku dobru či zlu a patrične na to reagujú. Niekedy vám dajú inak nedostupné vymakané brnenie, inokedy na vás zaútočia, že prečo ste zmasakrovali ich deti.
Hracia doba NN2 uspokojí každého harcore RPG nadšenca, sladkých 70 hodín túlania sa po svete Forgotten Realms ak budete plniť aj vedľajšie questy. Ich variabilita zaručuje, že si ich radi prejdete. V podstate ide o zvyčajné úlohy, prines, dones, zabi, ale sú okorenené odhaľovaním kúskov príbehu a postáv a nakoniec vždy čaká sladká odmena v podobe novej zbrane či zbroje. Napríklad vyslobodzovanie sestry malého chlapca z hrobiek plnej nemŕtvych, duel s pritepleným muzikantom, vyslobodzovanie démonov a mnoho iných úloh vás zamestná na dosť dlhú dobu.
NN2 má všetko čo dobré RPG má mať, ak máte radi skôr staršie veci typu Baldur’s Gate ako nové mainstreamové RPG. Kopec zbraní, brnení a možností ako vylepšiť už aj tak skvelého hrdinu a pridať mu nové schopnosti. V druhom akte hry dokonca získate vlastný hrad a budete si ho budovať k obrazu svojmu, vylepšovať hradby, rekrutovať nových ľudí, hľadať bane na železo, aby sa mohli vyrábať lepšie meče a brnenia… chválim tento nápad.

Bohužiaľ sa ani NN2 nevyhla niektorým chybám a tou hlavnou je častí loading. Nahrávacia obrazovka sa zjavuje každých 5 minút ak nie častejšie, pri každom vstupe do novej lokácie alebo budovy. Nahrávania býva zvyčajne aj dosť dlhé a začína liezť na nervy. Gothic 3 sa nahrával jediný raz a potom som sa mohol po obrovskom otvorenom svete pohybovať podľa vlastného gusta, ale NN2 sa nemôže rozlohou rovnať Gothicu3, no nahrávanie sa Obsidianu očividne nepodarilo odstrániť, alebo aspoň zredukovať.
Chybou je aj slabšia AI na strane členov vašej party. Ak sa totiž rozhodnete, že ich necháte žiť vlastným život a pred bojom si hru nezapauzujete, aby ste im vydali rozkazy budú sa správať neadekvátne a to hlavne mágovia. Keď poslednému nepriateľovi zostáva len trolinka života oni sa rozhodnú vyvolať silného démona, či zoslať meteoritický dážď, aj keď je to už úplne nanič. A takisto sa občas zaseknú na mieste a odmietajú nasledovať hrdinu, až po dohovore formou dvadsaťkrát kliknutia na nápis Follow Me a následného manuálneho posunu ich polygónových tiel.
Pri porovnaní NN2 napríklad s Gothicom3 musím priznať, že nevyzerá až tak pekne. Potrebuje asi rovnako silnú mašinu, nahráva dlhšie, no zas sa tak neseká. Nie je to žiadna sláva, ale grafika sa udržuje v tom najžiarivejšom vysokom priemere a stúpa do next-gen vo chvíľach magických súbojov, kedy je vzduch nabitý mágiou, až by sa dali gnómovia krájať. Zato soundtrack patrí k tým, ktoré si musíte ihneď po dohraní stiahnuť a počúvať dokola. Hudba získava odo mňa veľké plus, tie orchestrálne skladby, keď som práve skosil 20 metrového draka nemajú chybu.

NN2 má omnoho lepší príbeh, postavy a RPG systém ako Gothic3. No veľa hráčov si všíma práve Gothica a NN2 im uniká. A to je chyba. Ak sa vám páčil Baldur’s Gate a milovali ste charizmatické postavy v parte, tak NN2 je pre vás, takisto aj pre fanúšikov hardcore RPG s nekonečnou hracou dobou a vypiplanými štatistikami. Občas by sa síce AI mohla správať lepšie a nahrávacia doba sa zredukovať na polovicu, ale nemôžeme chcieť všetko. Radšej hurá do Neverwinteru hodiť nejaký fireball po gnómoch!

Plusy:
rozsiahly napínavý príbeh, ktorý je dnes zriedkavosťou
jednotlivé postavy a ich charaktery
tabuľky, vlastnosti, povolania, meče…
získavanie vplyvu a reakcie okolia na vaše presvedčenie
výstavba vlastnej pevnosti
solídne dlhá hracia doba

Mínusy:
nahrávaciu obrazovku uvidíte príliš často
AI má tendenciu občas šalieť

VERDIKT: 8,5/10

Tangorn