Recenzia: SUPERHOT, logicko-akčnej hry, kde čas hrá prím

Superhot je jednou z herných noviniek, o ktorej by sme už dnes mohli hovoriť, že o nej budeme ešte dlho počuť. Veľmi graficky jednoduchá, ja keď len na prvý pohľad, má jednoduchú úlohu. Zneškodniť všetkých nepriateľov pomocou vlastných rúk, zbraní, či predmetov na okolí. Musíte sa uhnúť ich útokom a lepšie plánovať. Váš pohyb štartuje čas.

Keď sa nepohybujete, čas stojí. Máte tak dostatok času na premýšľanie a vytváranie stratégie, jednotlivých krokov. Vaša postava dokáže vyskakovať, útočiť rukou, používať a vrhať nástroje, ale keď sa vaša myš nepohybuje, potom vaša postava nemá čo pokaziť, ale ani čo získať. Čas stojí, zastaviť ho môžete pokojne s guľkou pred vašimi očami, no v tej chvíli už viete, že váš akokoľvek rýchly šklb hlavy do strany nebude rýchlejší, ako letiaca guľka. Letiace guľky a ich dráhy vidíte aj v prípade striel smerujúcich od vás. Hra je totiž jedna veľká hra s časom. Teda ak sa chcete pohybovať. Stále je totiž dostatok času na výpočty a predvídanie. A to je na nej možno to hlavné, čím si získava medzi novinármi, prvými hráčmi a beta-testermi teraz taký úspech.

Grafika a interakcia

V prvom momente vám hra bude pripadať ako akýsi nedokončený vtip. Je to len grafika, no má svoj dôvod, prečo vyzerá ako nedokreslený vývojársky svet. Biely svet s miernymi náznakmi a tvarovaním bez vyfarbenia (aj keď nie vždy len biely) má jasné farby len v rámci nepriateľov a čierne predmety sú zase všetko to, čo môžete použiť na útok proti nim, či na obranu. Vo svete okolo vás je v rôznych misiách tých predmetov menej, alebo viac. Sú to gule na biliardovom stole, fľaše či poháre na bare vrátane popolníka. Hlavne sú to však zbrane vo vašich rukách, alebo v rukách nepriateľov. Zasiahnutý nepriateľ sa triešti, akoby bol z kryštálikov brúseného skla a tento efekt je premietnutý aj do zvukov. V prvom rade je však nutné povedať, že sa nesmiete nechať odradiť menu ponukou. Možno to bol zámer, že vývojári vytvorili menu podobné na staré DOS ovládanie, s príšernými dvojfarebnými voľbami a menu pripomínajúce Total Commander z predpotopných čias. Ak si hru budete pamätať len podľa tohto, zrejme ste sa k hre samotnej ani nedostali. Nie je to pritom ťažké. Len treba prepáčiť svojský štýl štartovania, spustiť hru a pochopiť, že nepriatelia stoja len vtedy, kedy stojíte aj vy. Pochopiť aj to, že každá zbraň má svoju životnosť a nepriatelia menia smer podľa toho, kde práve ste. Smer nemenia vypálené guľky, ktorých trajektóriu vidíte.

Zvuk

Je to zvláštne, ale asi by ste nikdy nepočítali s tým, že hra, ktorá sa vlečie a ešte k tomu nemá hudbu, vás bude baviť. Táto hra nemá hudbu, potrebujete v nej premýšľať a asi nikto nepotrebuje, aby sa rovnako ako čas, spomaľovala a zrýchľovala nejaká hudba. Bolo by to nemysliteľné, najmä ak by udržanie tónov v jednej rýchlosti bolo vlastne nemožné. Priestor tu však majú zvukové efekty pre zásahy, streľbu, použitie zbraní a rozbíjanie, či iné zvuky z okolia. To celkom stačí, ako sa sami môžete presvedčiť už pri prvej polhodine hrania.

Hrateľnosť

Hra je v skutku zábavná, pretože vašou úlohou je vlastne zneškodniť každého jedného, nájsť zlatú strednú cestu, alebo fintu, ako získať čas pre seba, využiť smerovanie nepriateľa, trajektórie jeho guliek a čas, ktorý potrebuje na nabitie, či nasmerovanie zbrane k vám. Nepriateľom sa dá vraziť, alebo guľkou zasiahnuť niektorú z častí tela. Žiadna krv, alebo násilie. Skôr len náznak, no fanúšikom akčných hier to celkom stačí. Ide totiž o viac logickú hru a potom akčnú hru, kde namáhate hlavne hlavu a až potom riešite aj akciu samotnú. Hru pokladajú prvé články za inovatívnu a majú pravdu. Prináša inováciu, pretože spája akciu s nutnosťou logického premýšľania, výpočtov, ba dokonca ide o hru, kde ako pri šachoch môžete so zastavenou myškou sledovať a predvídať, dumať nad možným postupom nepriateľa. Podľa toho zareagujete. Je dobré dávať pozor za chrbát, pretože nepriateľ môže byť aj tam. Kým sa však otočíte, iný nepriateľ prekoná aj metrovú vzdialenosť a stíha vystreliť. Na všetko však existuje priestor a možnosť, ako problém vyriešiť. Ako náhle zneškodníte všetkých v danom kole, zaznie názov hry. V mnohom hra pôsobí ako psychologický experiment a cvičenie nervovej sústavy v psychiatrickej liečebni pre akýchsi ťažko popísateľných ľudských hybridov. Nádych psycho sci-fi to má aj pre to zvláštne rozhranie ovládania, ktorým vás hra víta.

Stačí vám myš a klávesnica s klasickým WASD ovládaním. Nič viac. Hra si práve vystačí s úplným minimom a nadchne tak hlavne tých, ktorým nevadí málo náročná hra. Na ovládanie. V hraní je tomu už inak. Superhot je zvláštna hra. Bude vás baviť, no len v prípade, že nečakáte bezhlavé kosenie ako Serious Sam a Painkiller. Tu si premýšľanie žiada čas, ale nebojte sa. O tom rozhodujete vy. O rýchlosti času a jeho spotrebe a využívaní rozhodujete len vy z pozície hráča. Nechcem, aby vyznelo to popisovanie času, ako nejaká ťahová stratégia, božechráň. Ani ovládanie času nie je nič komplikované. Je to len vás pohyb a nič viac. Žiadne tlačidlá, či prístroje. V tom je hra zvláštna, nereálna, ale naopak dobrá v tom, že vás dokáže po hodine hrania výrazne ovplyvniť. Ako je to možné?

• Vypnete počítač a predsa rozmýšľate pri bežnej činnosti, že čas môžete spomaliť a dej mimo vás sa môže zastaviť. Návrat do reality môže byť zábavný. Nevstupujte po hraní na cestu mimo priechod predchodcov.
• Očakávate, že keď sa nebudete hýbať, nepohne sa ani zvyšok vašej rodiny. Pozor, neočakávajte nič. Nepribližujte sa ani príliš k rodinným príslušníkom ak máte po ruke barový pult s jedinou fľašou.
• Občas dostanete nápad pozrieť sa za seba. Len tak, pri prechádzke vonku. Alebo idete do pivnice po kompót a v rýchlosti sa chcete otočiť, či sa neobjavuje oranžové svetlo a nerodí sa nový nepriateľ. Pozor na oranžové žiarovky v spoločných priestoroch bytovky… nech nevyvolajú nebezpečenstvo zámeny…

Hra je naozaj zábavná. Nepochybujte o tom a vyskúšajte si ju. Jej dodávateľom je Comgad.cz. Pôsobí príliš jednoducho, ale je to len dojem.