UberSoldier

Ubersoldier je úplna pecka, zmutovaný nacistický vojak strieľa nacistov, super schopnosti k tomu, nádherná grafika, to musíte kúpiť!“
Redaktor práve na konkurze do magazínu hodnotí predloženú hru. Dvaja starší, skúsenejší redaktori sa rozhodujú, či ho prijať do týmu, alebo nie na základe recenzie na hru Ubersoldier.

Výrobca: Burut
Vydávateľ: CDV
Zem výroby: Rusko
Požiadavky: CPU 3,2 GHz, 1 GB RAM, 256 MB GFX
Web: www.ubersoldier.net

„Celkom dobre.“ Vraví prvý a pritom si s chuťou poťahuje z cigarety a vyfúkave dymové oblaky.
„Nemyslíš, že tam bolo priveľa entuziasmu?“ pýta sa druhý a zamyslene žuje ceruzku.
„Keď tak nad tým rozmýšľam… máš pravdu, príliš je tu vidieť, že chce, aby sme ho prijali.“ Zašepká prvý a potom hlasno povie nádejnému redaktorovi: „ Snažíte sa nás ohúriť? Ani ste tú hru poriadne nehrali, prešli ste tri kolá, pch, to na recenziu nestačí.“
Redaktor smutne skloní hlavu a odíde zadnými dverami z miestnosti.
„Ďaľší!“
Prichádza Tangorn, mladý zato životom vycvičený, nadaný a pohľadný (hahaha) redaktor chce skúsiť sťaštie vo veľkom magazíne o hrách, preto sa vidal na tento konkurz. Sadá si za stoličku, pred počítač poslednej generácie, v ktorom je spustené menu z hry Ubersoldier, ktorú má recenzovať.
„Viete čo máte robiť, mladý muž?“ pýta sa jeden z redaktorov magazínu. Tangorn len mlčky prikývne hlavou, zapína new game, zapisuje si poznámky a rovno ich číta redaktorom:

Nemecký, teda nacistický generál Schafer výraba pre Hitlera super-extra-duper nabúchaných ubersoldier, zmutovaných vojakov, čo potom tiahnu do vojny proti spojencom. Hlavný hrdina, mimochodom tiež nacista, Karl Stolz je zranený v boji a prevezú ho na kliniku, kde ho zmutujú, stáva sa ubersoldierom, lenže problém je v tom, že prijíma rozkazy od prvej osoby, ktorú po prebudení uvidí. Čo Adolf nechcel je to ruská rebelka Maria, ktorá Karla využije v boji proti fašizmu a zlikvidovaní ostatných Ubersoldierov.
Smutné, myslel som, že konečne budem bojovať za Nemcov a strielať do spojencov, ešte k tomu v koži nadčloveka, lenže zas ich musím zabíjať, staré otrepané klišé. Koľko ešte musí výjsť hier z druhej svetovej vojny, aby ľudia pochopili, že to dávno už nikoho nebaví? Prečo? Kde sa stratila invencia? No ok, nadvojak, to tu ešte nebolo, ale ten príbeh… jednoducho otrasný, miestami je horší ako scenáre japonských kreslených filmov, namá to vtip, napätie, postavy nemajú absolútne žiadnu osobnosť či charakter a o nejakej zápletke si môžem nechať len zdať. Spomínal som vám, že priam nenávidím strielačky z druhej svetovej vojny?

„Čo to povedal? Nenávidí ich? Veď ich má predsa každý milovať, načo sa potom robí MoH či CoD?“
„Tichšie. Ide sa konečne pustiť do akcie.“

Tak to sa ozaj tak často nevidí. Miera akcie je, povedal by som, brutálne krvavá. Namiesto rozhľahlých bojisiek v Normandii sa odohráva na uliciach alebo v továrenských komplexoch. Hrdina navštívi základňu ponoriek, továrne, psychiatristický ústav, laboratória… Každý kúsok prostredie je vymodelovaný do detailov a s citom. Autory sa ozaj snažili, aby vás hra na prvý pohľad upútala. A čo o tej akcii? Proste krvavé kúpele. Telá lietajú vzduchom, všade sú cákance od krvy, vybuchuje každá druhá vec v miestnosti, miestami to dokonca pripomína Return to Castle Wolfenstein, čo bola teda poriadna akčná zábavka.
Ako správny geneticky modifikovaný vojačik má Karl schopnosti nadprirodzené. Teda iba jednu. Štít, ktorý si môžte na pár sekúnd zapnúť a ochrániť sa tak pred letiacimi guľkami. Náboje sa zachytia na štít a po jeho vypršaný ochabnuto spadnú na zem. To ale nie je všetko! Štít môže náboje aj vystreliť späť k ich pôvodnym vlástníkom a ukázať im, že mať žeravé olovo v tele nie je až taká sranda, ako si mysleli, keď pôvodne strieľali do vás.
Zaujímavosťou je aj vychytávka, ktorá vám pridá bonus. Ak v krátkom intervale uštedríte Nemcom tri headshoty, zvýši sa vám zdravie natrvalo a ak zabijete troch za sebou nožom, tak sa zvýši zas výdrž štítu. Toto núti hráča občas presne mieriť do hláv, či zbesilo pobehovať s nožom a nenásilne to ovlyvňuje akciu.
Problémom dobrých nápadov a rýchlej brutálnej akcie je, že sa jej rýchlo prejete. Štít je jasné, že cool, ale to je všetko. Myslel som si, že tým Nemčúrov viac záležalo na supervojakoch a hodia im nejaké tie vystreľovacie pavučiny, či bleskový pohľad, ale nestalo sa tak. Keď si zvyknete na štít, stáva sa z UberSoldiera automaticky ďaľšia tuctová strieľačka, o ktorú málokto zakopne.

„Vidíš, čo tam napísal? Vraj tuctová strieľačka!.“
„Aj mne sa to tak zdalo, keď som hral…“

Keď som spomenul podobnosť medzi Wolfensteinom a týmto, tak som to myslel aj v ohľade na nepriateľov a ich umelú inteligenciu. Od Return to Castle sa toho moc nezmenilo a od nepriateľov som nikdy neočakával priveľa, aj keď sa občas zasekli o nejaký objekt bral som to ako samozrejmosť, veď v Ubersoldierovi ide hlavne o akciu, nie o súťaž najinteligentnejší nacistický polygónový vojak roka.
Zbrane sa taktiež nijak nevymikajú obvyklému konceptu druhej svetovej, akurát mi prišiel veľmi vetší dôraz na rýchlopaľné samopale, protiletecké delá a guľomety ako v iných hrách. Streľba znie celkom presvedčivo a výbuchy sú ako inak pekné.

„Pozor! Ide hodnotiť grafiku. Podľa mňa bola neuveriteľná.“
„Hej, ale pamätáš sa na tú hudbu?“

Za grafiku Ubersoldiera by sa nemusela hanbiť žiadna next-gen kvalitná akcia. Aj s malým rozpočtom sa podarilo Rusom stvoriť doslova grafický skvost so všetkým čo k tomu patrí. Ostré textúry, detailné prostredia a zbrane, fajnšmekrovské výbuchy a efekty štítu zdvihnú hráčov v úžase zo stoličiek. Firma, ktorá stojí napríklad za Kreedom ukázala, že na východe majú umelecké cítenie. Bohužiaľ na všetku tú nádheru treba aj nádherne drahé PC.
Hudba za grafikou zaostáva ako katapulty za Mamooth tankmi. Celkový dojem z hudby a hlavne dabingu je otrasný. Pripadá mi to, akoby dovliekli mikrofón za posledným pastierom losov na Síbiri a povedali mu, nech prečíta týchto pár viet po anglicky. Kedže pastier má nádchu, nevie čítať a o anglitčine vôbec nepočul je vám jasné, čo sa stane. Ak by zvuková strána tak nekazila hru, výsledok by mohol byť iný.
Záverom na mne ostáva rozporuplné rozhodnutie. Odporučiť hru vďaka neutíchajúcej brutálnej akcii v prekrásnom grafickom kabáte, či ju zakopať pod hlbokú zem pre slabý dabing a ešte horší príbeh? Druhý pocit prevažuje, hlavne preto, že sa jedná o 5821. strieľačku z druhej svetovej a to je už predsa len veľa. Ubersoldiera nezáchrani v túto chvíľu ani nepriestreľný štít. Hodnotenie je 6,6.

Nakoniec to sformuloval celkom dobre. Ja sám som mal taký istý pocit pri hraní. Vystihol každý detail, nemám pravdu?“
„Také nízke hodnotenie, ale nemôžeme uverejniť. Dostali sme miliónový úplatok, aby hra dostala aspoň deväť z desiatich.“
„Pravda. Potrebujem nového bavoráka.“
„Ďaľší!“

Plusy:
nápad štítu a bonusov za presné zabíjanie,
atmosferická akcia v dobre vymodelovavom prostredí
grafické prevedenie

Mínusy:
príbeh stojí za deravú botu
dabing je vysoko neprofesionálny
otrepané prostredie, nepriatelia a zbrane

VERDIKT: 6,6/10

Autor: Tangorn